Očný lekár: 50 % Slovákov má tento problém, takto tomu môžeš predísť

Slováci svoje zdravie zanedbávajú. Problémom sú aj preventívne prehliadky u očného lekára, na ktoré viac ako 40 % ľudí nechodí. Na ochorenie sietnice či krátkozrakosť prichádzajú v mnohých prípadoch až neskoro.

Problémy sú neraz vyvolané časom stráveným za notebookom či smartfónom. Aj preto krátkozrakosť čoraz viac trápi mladých ľudí.

„Hovoríme tomu aj epidémia dnešnej doby – epidémia krátkozrakých. Dnes sa predpokladá, že je až 50 % ľudí krátkozrakých,“ konštatuje pre Startitup Marek Káčerik, primár očnej kliniky Vidissimo.

Pritom Slovákom stačí málo, aby si svoj zrak nezničili ešte viac. Dôležité je stanoviť si hranice aj pri využívaní digitálnych zariadení. Ako by sme sa mali starať o svoj zrak a podľa čoho si vybrať očnú kliniku, nám v rozhovore povie Marek Káčerik, primár očnej kliniky Vidissimo.

zdroj: Vidissimo - Marek Káčerik, primár očnej kliniky Vidissimo, patrí medzi popredných chirurgov sietnice na Slovensku.

• Akými očnými ochoreniami trpí slovenská populácia najčastejšie? 
• Čo sú najdôležitejšie kroky k zdravému zraku?
• Trápia dnes problémy so zrakom viac starších ľudí alebo mladých?
• Ako si vybrať správnu očnú kliniku?

Zanedbávajú Slováci návštevu očného lekára?

Slováci všeobecne zanedbávajú svoje zdravie. Deti lekárov navštevujú pravidelne, ako to majú stanovené. Dospelí majú nárok chodiť k očnému lekárovi raz za 2 roky, napriek tomu to zanedbávajú a nechajú svoje problémy zbytočne prerásť.

Aké chyby robia Slováci pri starostlivosti o svoj zrak?

Žijeme v online dobe, keď dennodenne trávime hodiny pri notebooku či smartfóne. Pozeraním do blízka trávime dlhé hodiny, oveľa viac ako v minulosti.

Aj to je dôvod, prečo nám pribúda čoraz viac krátkozrakých ľudí, najmä detí. To znamená, že majú mínusové dioptrie a do diaľky vidia horšie, keďže majú svoje prostredie neustále zaostrené do blízka.

Hovoríme tomu aj epidémia dnešnej doby – epidémia krátkozrakých. Dnes sa predpokladá, že je až 50 % ľudí krátkozrakých. Preto by deti aj dospelí mali tráviť oveľa viac času na dennom svetle a nie pozeraním do digitálnych zariadení.

To však nie je vždy možné. Prácu s počítačom si vyžadujú viaceré povolania a rovnako aj štúdium. Ako sa teda chrániť?

Sme obeťou tejto doby. Zakázať deťom používať smartfóny je priam nemožné. Je však potrebné si nastaviť hranice. Každých 30 až 40 minút by si mal dať človek pauzu a pozerať sa minimálne 5 minút do diaľky vo vzdialenosti približne 5 metrov. Vďaka tomu si oči oddýchnu a je to pre nich ako cvičenie.

U dospelých však nastáva iný problém. Takmer 50 % ľudí v dospelom veku trápi syndróm suchého oka. Je to spôsobené častým pozeraním do blízka, keď žmurkáme iba minimálne.

Tento problém je možné vyriešiť umelými slzami. Krátkozrakosť je však omnoho väčší problém ako syndróm suchého oka.

Je práve krátkozrakosť ochorením, ktorým trpí slovenská populácia najčastejšie?

Najčastejšie sa u Slovákov vyskytujú problémy s krátkozrakosťou, ďalekozrakosťou a tupozrakosť. U starších ľudí sa vyskytuje aj šedý zákal a rovnako aj ochorenia sietnice.

Najviac rozšíreným ochorením je ochorenie makuly, čo predstavuje stratu centrálneho zraku. Veľkým problémom, s ktorým sa aj vo Vidissimo stretávame, je poškodenie ciev v oku. Vyplýva to najmä z množstva kardiovaskulárnych problémov u Slovákov.

zdroj: Vidissimo - Najčastejšie sa u Slovákov vyskytujú problémy s krátkozrakosťou, ďalekozrakosťou a tupozrakosť. U starších ľudí sa vyskytuje aj šedý zákal a rovnako aj ochorenia sietnice.

Trápia dnes problémy so zrakom viac starších alebo mladších ľudí?

Chodia aj aj, dôvody sú však odlišné. Mladí ľudia chodia skôr na preventívnu, aby sa zbavili okuliarov. V dnešných ambulanciách je však vždy najviac seniorov. Vyťažení sú však aj detskí oftalmológovia.

Problémy so zrakom však neraz vedú až k operáciám. Ktoré zákroky sú dnes najčastejšie?

Ja sa na svojej klinike Vidissimo venujem vnútroočným operáciám. Najviac operácií, ktoré vykonávam, sa týka sivého zákalu. Časté sú aj rekonštrukčné operácie – teda operácie po ťažkých úrazoch.

Mýtov týkajúcich sa operácií očí je čoraz viac – neustále v okolí aj my počúvame „expertov“, že zrak sa po pár rokoch späť zhorší. Aká je realita?

To závisí nielen od toho, aký typ operácie sa vykoná, ale aj od veku pacienta. Ak operáciu očí človek podstúpi v mladom veku, tak tým, že človek nie je úplne vyvinutý, tak sa tie dioptrie môžu čiastočne vrátiť. Keď podstúpime tento zákrok v 40 rokoch alebo až po, tak tam sa už robí výmena šošovky.

Je to vcelku jednoduchá operácia. A pravdepodobnosť, že sa dioptrie vrátia, je nulová. Veľmi teda závisí od typu operácie a veku, v ktorom ju podstupujeme.

zdroj: Vidissimo - Ľudia väčšinou nie sú dôverčiví k niečomu, čo nepoznajú. Pokiaľ tam pracuje skúsený lekár, tak je to oveľa jednoduchšie. Základom je robiť prácu poctivo v prospech pacienta, tvrdí Marek Káčerik, očný lekár.

Ako si však vybrať správnu kliniku, kde podstúpim operáciu či vyšetrenia?

Je celkom zložité sa v tomto orientovať, keďže dnes je internet preplnený reklamami na kliniky. Stále však platí, že si musíte vyberať dobrého lekára, ktorý má skúsenosti. Je uznávaný v danom obore, ľudia ho odporúčajú a majú s ním dobré skúsenosti.

Rovnako by nemal len vedieť vykonať správne operáciu, ale mal by zvládať aj možné komplikácie, čo je veľmi dôležité. Kvalitná očná klinika si napríklad nepotrebuje predávať svoje operácie na zľavových portáloch.

Operácie očí sú celkovo drahé záležitosti. Ak je tá cena nízka, klinika pravdepodobne nepoužíva najkvalitnejšie materiály potrebné pri operáciách.

Sú Slováci dôverčiví voči očným lekárom?

Ľudia väčšinou nie sú dôverčiví k niečomu, čo nepoznajú. Pokiaľ tam pracuje skúsený lekár, tak je to oveľa jednoduchšie. Pre nás je dôležité mať dobré výsledky, nič nepokaziť, nerobiť žiadne komplikácie. Základom je robiť prácu poctivo v prospech pacienta. Konkurencia je tu však veľká.

zdroj: Vidissimo - Pri výbere kliniky je potrebné dbať na to, akého lekára si vyberieme. Určite by mal byť uznávaný v danom obore a ľudia by s ním mali mať dobré skúsenosti, ozrejmuje primár očnej kliniky Vidissimo.

Veľkou témou pri zraku je aj modré svetlo. Ako reálne modré svetlo ovplyvňuje náš život a ako proti nemu vieme bojovať?

Modré svetlo je momentálne veľmi populárna téma. Máme však prírodné zdroje modrého svetla, potom umelé z elektronických zariadení. Problém je však v tom, že tieto displeje, dokonca aj osvetlenia na ulici, obsahujú LED žiariče, ktoré majú vysoký podiel modrého svetla. Tie nám regulujú obsah melatonínu v tele.

Ide o hormón spánku. Pokiaľ zaspávame večer, keď je tma, tak sa nám tvorí veľa melatonínu a naše telo sa pripravuje na spánok. Ak si však o 9. či 10. večer zapneme notebook, tak dostaneme veľkú dávku ožiarenia modrým svetlom a človek môže mať problém zaspať. Môžeme však zapnúť nočný režim, ktorý nám zníži množstvo modrého svetla.

Modré svetlo inšpirovalo aj množstvo produktov ako špeciálne okuliare.

Áno, okuliare, ktoré odčerpávajú modré svetlo, sú veľkým trendom. V tejto téme je však potrebný ešte výskum, aby sa dokázala ich účinnosť. To ukáže, či je modré svetlo škodlivé alebo nápomocné.

Ako hodnotíte zdravotný systém v rámci segmentu oftalmológie na Slovensku?

Závisí to od pracoviska a personálu. Vo všeobecnosti si však myslím, že väčšina pracovísk dokáže konkurovať aj zahraničiu. Nie je nutné, aby Slováci cestovali kvôli rôznym zákrokom do zahraničia. Aj naše technológie sú na takej úrovni.

To, čo na Slovensku viazne, je liečiteľnosť zhubných nádorov na oku ľudí. Je to niečo ako rakovina kože, také niečo môže byť, bohužiaľ, aj na viacerých miestach. Takých pacientov, našťastie, nie je veľa.

Môže napríklad umelá inteligencia ovplyvniť daný segment?

Samotná umelá inteligencia nie je zatiaľ dokonalo vyvinutý softvér. Určite nám však môže pomôcť pri diagnostike. Čo sa týka samotného výkonu, tam už nejaká robotizácia funguje.