Nový PRIESKUM: Koalícia OĽANO by sa dostala do parlamentu aj s Dankovou SNS

Keby sa parlamentné voľby konali v polovici júla, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 18,1 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu Agentúry AKO pre televíziu Joj.

Podľa prieskumu, ktorý agentúra robila v dňoch 10. až 17. júla na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov telefonickou formou, by koalícia OĽANO a priatelia so ziskom 7,2 percenta hlasov prekročila kvórum, ktoré na vstup do zákonodarného zboru potrebujú koalície viacerých subjektov.

Najviac kresiel pre Smer

Na druhom mieste by sa podľa prieskumu vo voľbách umiestnila strana Hlas-SD, ktorú by podporilo 16,5 percenta opýtaných. Nasledujú Progresívne Slovensko (15,4 percenta), Sloboda a Solidarita (SaS) (7,6 percenta), už spomínaná koalícia OĽANO a priatelia, Republika (6,8 percenta), Sme rodina (6,2 percenta) a KDH (5,9 percenta).

Kvórum potrebné na účasť v parlamente by podľa prieskumu prekročila aj SNS so ziskom 5,1 percenta hlasov. Naopak, pred bránami zákonodarného zboru by zostali Demokrati (2,2 percenta), Kotlebovci – ĽSNS (1,7 percenta), Szövetség–Aliancia (1,7 percenta), Maďarské fórum (1,4 percenta), Modrí/Most-Híd (1,3 percenta) alebo KSS (1 percento). Iný politický subjekt by podporilo 1,9 percenta respondentov.

Na základe výsledkov prieskumu by Smer-SD získal v parlamente 31 kresiel, Hlas-SD 28, Progresívne Slovensko 26, SaS 13, OĽANO a priatelia 12, Republika 11, Sme rodina a KDH zhodne po 10 a SNS 9 kresiel.

Volieb by sa podľa prieskumu určite zúčastnilo 66 percent opýtaných a skôr áno ďalších 20,2 percenta. Naopak, určite by nešlo voliť 5,4 percenta respondentov a skôr nie ďalších 4,2 percenta. Na otázku o účasti na voľbách nevedelo odpovedať 3,9 percenta respondentov.

Nedôvera v národný parlament

Tendenciu nedôverovať národnému parlamentu majú tri štvrtiny Slovákov. Dôveru voči slovenskému zákonodarnému orgánu má 17 percent. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý bol realizovaný v júni 2023. Vláde na Slovensku dôveruje 19 percent opýtaných, nedôveru voči nej vyjadrilo 73 percent respondentov.

V rámci Európskej únie (EÚ) má tendenciu dôverovať národným vládam bezmála tretina respondentov, tendenciu nedôverovať 63 percent opýtaných. EÚ dôveruje 44 percent Slovákov, sklon nedôverovať Únii má bezmála polovica respondentov, ide o 47 percent z nich.

AKTUÁLNE: Obvineným poslancom je Martin Borguľa

V priemere EÚ má tendenciu dôverovať jej 47 percent jej obyvateľov, a tendenciu nedôverovať 45 percent obyvateľstva Únie. EÚ vníma pozitívne 36 percent opýtaných zo Slovenska, v priemere EÚ je to 45 percent obyvateľstva. Traja z desiatich Slovákov Úniu vnímajú negatívne (priemer EÚ je 18 percent) a neutrálny postoj voči Únii má 33 percent respondentov zo Slovenska, v rámci EÚ je to o štyri percentá viac. Vo všetkých členských štátoch EÚ jej pozitívne vnímanie prevažuje nad negatívnym.

Podporu jednotnej európskej mene vyjadrilo 81 percent slovenských respondentov. Jej podpora je v rámci eurozóny na úrovni 78 percent, v prípade Únie ako celku ide o 71 percent.

zdroj: Unsplash/Christina lue

Zníženie závislosti od ruských zdrojov 

Spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku podporuje 70 percent Slovákov, v rámci EÚ je táto podpora o sedem percent vyššia. Necelá polovica respondentov zo Slovenska je spokojná s reakciou Únie na ruskú inváziu na Ukrajine, európsky priemer je 56 percent. S reakciou národnej vlády vyjadrili spokojnosť štyria z desiatich Slovákov, v rámci EÚ je to 54 percent respondentov.

Poskytovanie humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou podporuje viac ako 80 percent slovenských respondentov, medzi obyvateľstvom EÚ je táto podpora 88 percent. Na Slovensku je podpora prijímania ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ na úrovni 78 percent, čo je o osem percent menej než priemer EÚ.

Stránka SDKÚ-DS je totálny bizár: Modrý Avatar, memečká či motivačné citáty, líder strany je s ňou spokojný

Viac ako osem z desiatich Európanov je toho názoru, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie, na Slovensku si to myslí 57 percent respondentov.

Za najdôležitejší problém, ktorému EÚ momentálne čelí, považuje 36 percent Slovákov medzinárodnú situáciu. Štvrtina respondentov označovala ako najdôležitejší problém aj rastúce ceny, infláciu a životné náklady a 22 percent zaň považuje dodávky energií.

Medzi Európanmi dominovala odpoveď: rastúce ceny, inflácia a životné náklady, za jeden z najdôležitejších problémov, ktorým Únia aktuálne čelí, ich považuje 27 percent z nich. Nasledovala medzinárodná situácia, ktorú označila štvrtina respondentov, 24 percent opýtaných v rámci EÚ uviedlo aj prisťahovalectvo a 22 percent odpovedalo, že je to životné prostredie a zmena klímy.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality