Pred 25 rokmi začali ako malá firma, dnes sú top hráč na trhu. IT-čkári z Bratislavy vyvíjajú svetové riešenia
- Slovenská firma InterWay má už 25 rokov, sústredí sa najmä na cloudové riešenia, kybernetickú bezpečnosť a vlastné portfólio produktov WebJET
- Začínali s redizajnom webov, venujú sa im však aj dnes
- Partneri si na nich cenia stabilitu, pracujú pre korporácie aj štát
- Slovenská firma InterWay má už 25 rokov, sústredí sa najmä na cloudové riešenia, kybernetickú bezpečnosť a vlastné portfólio produktov WebJET
- Začínali s redizajnom webov, venujú sa im však aj dnes
- Partneri si na nich cenia stabilitu, pracujú pre korporácie aj štát
Na Slovensku nie je veľa originálne slovenských firiem, ktoré by úspešne podnikali v IT sektore. Jednou z najvýraznejších a najúspešnejších je dnes Interway, ktorá na trhu pôsobí už 25 rokov – začala na prelome tisícročia.
Kým InterWay začínal s internetovými routermi a webstránkami, dnes sa sústredí najmä na cloudové riešenia a riadiace softvéry pre firmy, ktoré sa dlhodobo snaží vzdelávať o digitalizácii.
Ľuboš Balát (45) z okolia Púchova vo firme InterWay pôsobí už približne 20 rokov, priamo z prvej ruky tak pozoroval vývoj IT sektora a aj to, ako sa slovenské firmy prispôsobovali novej dobe. „Aj po tých rokoch ma technológie stále dokážu prekvapiť,“ smeje sa produktový manažér.
Vyše 20 rokov oslavuje aj produktová rada WebJET, ktorá cieli na firmy. Ide o balík systémov, ktorý dokáže digitalizovať akúkoľvek súčasť firmy – od dochádzok cez stavbu webu a cloudové riešenia až po tiketovacie systémy.
- Čo je to digitalizácia, prečo a kedy by s ňou firmy mali začať
- Či slovenské firmy majú tušenie o kyberhrozbách
- Aký je rozdiel pracovať pre veľkú firmu a pre štát
- S akými problémami bojujú veľké IT firmy na Slovensku
- IT produkty zvyčajne dlho nevydržia. Ako úspešne udržať jeden produktový rad vyše 20 rokov?
O digitalizácii počúvajú Slováci zľava-sprava už roky. Čo to je a prečo by sa tomu firmy mali venovať?
V čase covidu sme zistili, aké to je, keď nevieme veci riešiť osobne. Že nás dokáže zdržať aj nedostupný dokument alebo akýkoľvek nedomyslený proces, ako schvaľovanie dovolenky, dochádzky či dohadovanie home officu.
Digitalizácia je, že niečo evidujeme elektronicky – to je ten krok jeden. A krok dva sú tie procesy, narábanie s nimi, robenie výstupov. Ak sa digitalizácia dotiahne dokonca, môžeme z toho mať nejaké výstupy a hlavne ich časom aj automatizovať. Digitalizácia nahrádza prácu ľudí automatizovanými procesmi. To je cieľový stav, kam by sa každý mal dostať.
Ak si zoberieme ako príklad jednoduchý tiketovací systém, tak mnohí si myslia, že to je vhodné len pre IT-čkárov. Ale dobrý tiketovací systém pomôže komukoľvek, kto dostáva veľa úloh.
Vďaka nemu napríklad presne vie, koľko hodín si vie vyhradiť na jednotlivé úlohy a či ich stihne alebo ich má odmietnuť. Navyše je zamestnanec chránený – vie jasne povedať, čo urobil a koľko času to zabralo. Preto tieto inovácie hodnotia pozitívne aj zamestnanci, i keď by sa niekomu na prvý pohľad mohlo zdať, že im vlastne pribudla práca. Reálne im však digitalizácia dáva možnosť priorizovať a plánovať. Aké riadiace systémy vyvíja InterWay →
Služieb, ktoré ponúkajú digitalizovať nejakú agendu firmy, je dnes naozaj mnoho. Ako si vybrať?
Je to pravda, tých systémov je fakt veľa, niektoré sú vyspelejšie, iné zas menej. Rozdiely sú v detailoch – napríklad každý tiketovací systém je trošku iný. Líšia sa v tom, či sa tiket dá rozbiť na drobné úlohy, či sa dá sledovať činnosť na jednotlivých úlohách a podobne. Alebo či sú okolo postavené nejaké nástroje sledujúce vyťaženosť zamestnancov. Časom firma zistí, aké konkrétne veci potrebuje.
Veľa menších firiem sa takýmto softvérom vyhýba, lebo skrátka za tým IT-čkárom prídu, najmä ak ide o drobnú opravu hotovú za 2 minúty. Ale ja razím názor, že aj tak treba vytvoriť ten tiket.
Vy keď prídete za programátorom, on je možno hlboko ponorený v inej práci a už má vybudovaný efektívny pracovný flow, vaša prítomnosť ho len vyruší. Radšej nech dokončí, čo má hotové, a keď príde z obeda a uvidí, že mu tam naskočil Priorita 1 tiket, tak ho vyrieši vtedy.
Veľa firiem na takúto komunikáciu používa Messenger alebo Whatsapp, ale tieto aplikácie veľmi vyrušujú a neoddeľujú prácu od osobného života. Ja už som dospel do bodu, že si tieto appky počas práce jednoducho vypínam.
Človeka nič nevytrhne z produktívnej nálady viac, ako keď niekto napíše vtip do firemného groupchatu v Messengeri či na Slacku, preruší prácu a pozrie sa.
Kedy je pre firmy vhodný čas začať používať takéto nástroje?
Je to individuálne, ale myslím si, že ak firma už nesedí v jednej miestnosti, kde skutočne aj tak každý vie o všetkom, tak už potrebuje plánovacie nástroje.
Ak už máme tím 10 zamestnancov, potrebujeme plánovať dovolenky, evidovať dochádzku, aby raz neodišla celá firma na dovolenku a klienti zostanú dva týždne visieť.
Vy však firmy zachytávate už omnoho skôr. Všimol som si, že máte aj webový builder WebJET Cloud, ktorý sa hodí aj firmám v totálnom zárodku, keď v nich figuruje ešte len zakladateľ.
Všimli sme si, že problém je v tom, že veľa firiem má takýchto systémov naozaj veľa. Platia niekde systém na BOZP, niekde evidenciu dochádzky, niekde služobné cesty. Tam posielajú 5 eur za používateľa, inde 8 eur. Je v tom skrátka bordel. Všade treba mená, heslá, dvojfaktorovú autentifikáciu, digitálne sídla, nie je príjemné pracovať s 20 systémami, keď môžem mať jeden.
Snažíme sa systém WebJET budovať tak, aby dokázal vyriešiť prakticky všetko, ponúkame ho ako integrované riešenie. Naša silná stránka je, že produkty dokážu rásť s firmou. Ak som malá firma, možno budem menej využívať dochádzkový systém, no ako väčšina ho využijem a menej budem zas potrebovať iný softvér, no vždy dokážeme ponúknuť firmám ten digitálny aspekt.
Práve na škálovateľnosť by firmy mali myslieť viac. Teraz zvyčajne firma potrebuje systémom vyriešiť jeden konkrétny problém, ale mala by sa pozrieť aj na to, že o 2 roky bude mať tých problémov 15 a či ten systém, ktorý zvažuje, ich všetky vyrieši. Intranetový systém WebJET NET→
Využíva aj AI? Ľahko si predstaviť, že začínajúcemu podnikateľovi by rovno v builderi webovej stránky AI navrhovala texty.
Áno, presne tak, umelá inteligencia nám pomáha generovať texty. Veľa ľudí vlastne nevie, čo by na web stránku malo napísať. Preto spolu s AI pripravujeme nielen nejaké univerzálne frázy, ale konkrétne šablóny napríklad pre reštaurácie – predpripravené texty, ktoré si následne prevádzky môžu upraviť podľa seba.
Používame ChatGPT a ďalšie nástroje – výhodu vidím napríklad v tom, že texty naozaj nie sú generické, ak sa na začiatku poskytne dostatok informácií.
Ako InterWay hovoríte, že budúcnosť v cloudových technológiách ste videli odjakživa. V čom sú výhody cloudu?
Dnes nám cloud umožňuje nemať vlastný ťažký hardvér, napríklad server, u nás vo firme. Tým dokáže ušetriť veľkú prvotnú investíciu, ale aj čas. Server nemusí vyberať, kupovať, inštalovať, proste si vyberiem nejaké cloudové riešenie ako WebJET Cloud alebo WebJET NET.
Ale cloud sa aj dobre škáluje. Napríklad sme pracovali pre jednu poisťovňu, kde sa ku koncu roka riešilo povinné zmluvné poistenie auta a bola zvýšená pohotovosť. Poisťovňa mala fyzické servery u seba, a aj keď sme to potrebovali, jednoducho sme tam nevedeli len tak pridať ďalší server, aby sme nápor zvládli. Ale v cloude sa skrátka navýšia počty „za pár klikov“.
Tiež sa nemusíte starať o aktualizácie tohto systému, nemusíte vôbec riešiť bezpečnosť. Ak sa napríklad v systéme identifikuje nejaká zraniteľnosť, tak každá cloudová firma ju typicky fixne do druhého dňa, kým firmám používajúcim SW na vlastnom hardvéri s lokálnou inštaláciou.
Myslím si, že do cloudu čoskoro prejde všetko a budeme to považovať za prirodzené. Už nikto nebude musieť myslieť na to, že v smartfóne má len 256 GB pamäte, ale bude mať len klienta, ktorý bude dopytovať dáta zo serveru.
InterWay má dlhú históriu, začínal v čase začiatkov internetu. Pamätáte si ešte, kedy ste pochopili, že internet nie je módna záležitosť, ale fundamentálne zmení to, ako dnes funguje svet?
My sme od začiatku boli, nazvem to, internetová firma. Prvopočiatky spoločnosti InterWay boli také, že sme boli vlastne poskytovateľmi internetu ešte cez dial-up modemy. Neskôr sa táto odnož predala, potom sme zasa programovali internetové stránky. Tomuto sa InterWay venuje dnes →
Ja si pamätám situáciu, keď začali prvé e-shopy. Vtedy sa ešte hovorilo, že kto by si na e-shope kúpil televízor? Veď to si potrebujem „ošahať“, potrebujem to vidieť.
Dnes nikto nerieši, či televízor pred nákupom vlastne niekde vidí. Veď keď sa mi nebude páčiť, tak ho vrátim. Tesla dokonca tiež predáva autá cez internet.
Ten zlomový okamih vo vnímaní internetu u mňa bol, keď sa na ňom vo väčšom začalo obchodovať a vznikli veľké e-shopy, vtedy sa celkový pohľad na internet zásadne zmenil.
Dokážu vás technológie ešte stále prekvapiť?
Samozrejme, práve ChatGPT. Aj keď má hromadu chýb a nedostatkov, myslím si, že každý, kto si to prvýkrát vyskúšal, nevedel skryť prekvapenie.
Silným momentom bolo aj to, že rozumie slovenčine a nemusí všetko písať len v angličtine – pritom to je paradoxne tá najľahšia časť (smiech).
InterWay má na konte projekty pre veľké korporácie aj štátnu správu. Je rozdiel medzi týmito dvomi svetmi veľký?
Áno, hlavný rozdiel vidím v motivácii zamestnancov.
Ľudia v korporácii si celkom jasne uvedomujú, čo tu vlastne robia a aký je ich cieľ. Prečo potrebujú byť digitálni a ako to dokážu premeniť na biznis.
Ale ľudia v štátnej správe motivovaní nie sú, často to robia len preto, lebo je to zadané. Každý útvar alebo úsek má svoje požiadavky a tie môžu byť často protichodné.
Takisto, veľké firmy sú omnoho dynamickejšie. Ich požiadavky sa neustále menia, vyvíjajú, keďže sa na niečo snažia reagovať. Štátna správa skôr niečo zadá, čo má na 5 rokov naplánované, to je celé.
V štátnej správe by mali pracovať o trošku agilnejšie, a to aj s rozpočtami, keďže je tu ešte téma náročného obstarávania, ktorému sa nevyhýbajú ani digitálne projekty.
Ale, samozrejme, nechcem generalizovať. Všade sa nájdu veľmi schopní aj menej schopní ľudia a mnohí idú do štátnej správy pracovať z rôznych dôvodov – chcú napríklad komfortnú pracovnú dobu, menej stresu alebo niečo zmeniť.
InterWay sa však okrem týchto riešení venuje aj kyberbezpečnosti. Podceňujú ho podľa vás slovenské firmy? Čo zanedbávajú najviac?
Najmä v menších firmách je to dosť zlé. Aj keď majú naše riešenie WebJET a oznamujeme bezpečnostný update, tak častokrát hovoria, že na čo, veď to funguje.
V slovenských firmách akoby chýbala potreba byť bezpečný – ľudia povedia, že veď to je len webová stránka, čo sa tam dá hacknúť a čo by sa asi tak mohlo stať. Pritom aj keď na web nemám napojenú nejakú citlivú databázu, vždy ide aspoň o reputačný problém.
Ak si mám vybrať, či si kúpim víno z normálneho vinárstva alebo z vinárstva Ferka Mrkvičku, ktorému niekto hackol web a zavesil mu tam napríklad obscénne obrázky, tak hádajte, čo si vyberiem.
Ale toto sa dlhodobo zlepšuje a z toho mám radosť. Firmy už začínajú sledovať aj zraniteľnosti – dnes sa veľa vecí nevyvíja od nuly, ale vezme sa hotová knižnica. Ale takáto knižnica má ďalších 10 zložiek, hromadu zbytočného kódu a je to taká daň za to, že to nebudujem od nuly.
Práve prednedávnom sa zistilo, že jedna Java knižnica na zaznamenávanie logov, ktorá bola používaná naozaj takmer všade, umožňovala napadnúť systém zvonku. Zrazu celý online svet aktualizoval a videl som, že aj slovenské firmy sa o tému aktívne zaujímali. Čoraz viac si dávame pozor, a to je dobre.
Cloud by v tomto pomohol?
Je to tak, že firmy často nemajú ani vyčlenených zamestnancov na kyberbezpečnosť, je to pre nich proste nejaké nutné zlo. Pre firmy je omnoho lepšie si objednať nejakú cloudovú službu ako mať IT zamestnanca. Veľa firiem dnes má externého IT-čkára, ktorý k nim chodí, inštaluje im antivírusy a podobne, ale to dnes nestačí a ešte je to aj drahé.
Firmy však k inovovaniu prakticky aj nútia takzvané ISO certifikácie. Aby mohli ponúkať nejakú službu, regulácia nastavuje, že procesy musia nejako fungovať a neraz potrebujú práve digitálne softvéry, ktoré vyvíjame napríklad aj my. Dotlačí ich do toho regulácia, ale veľakrát potom príde ten slávny „Aha!“ moment, keď zistia, že to celé dáva zmysel a vďaka tomu budú odteraz efektívnejší
Potom sa zvyčajne čudujú, ako vlastne bez takýchto systémov mohli efektívne fungovať (smiech).
Roky počúvame, že IT-čkári chýbajú. Za tú dobu by sa už trh stihol transformovať, experti by doštudovali – stále máme ten istý problém?
Áno. Aj my v InterWay máme stále problém nájsť šikovných ľudí, lebo trh je ľudsky stále hlboko podhodnotený.
Doteraz si u nás ľudia myslia, že IT znamená, že niečo programujem alebo šrobovákom niečo krútim na počítači. Ale IT je naozaj nesmierne širokospektrálna oblasť, od hardvéru cez siete, vývoj až po bezpečnosť.
IT ľudí je u nás tak málo, že keď sem príde nejaký väčší zamestnávateľ, ktorý potrebuje napríklad 800 zamestnancov, tak nielen, že to všetci pociťujeme, ale tých ľudí hľadajú dlhé mesiace. Aké pozície má InterWay otvorené →
Nie je to paradox? V USA je teraz IT oblasť skôr pod tlakom prepúšťania.
Tam je to trošku iné.
V USA nabrali startupy a veľké firmy extrémne množstvo zamestnancov, ktorí toho však veľa nerobili, neboli efektívni. Po tom, čo Twitter kúpil Elon Musk a vyhodil tri štvrtiny zamestnancov, sa ukazuje, že po technickej stránke tá sieť funguje aj naďalej a dokonca v niečom inovuje.
Vyvíjať IT produkty na Slovensku. Aké to je? Z hľadiska legislatívy, konkurencie, vyvíjajúceho sa trhu po krízach či pandémii? Sú podmienky na Slovensku dostačujúce?
Šikovní ľudia často odídu do zahraničia, ak si ich nechytíme už počas školy. Preto veľakrát pracujeme so študentmi, vychovávame si ich, ale aj tí niekedy potom jednoducho odídu. Ale teší nás, keď sa nakoniec vrátia, napríklad keď tu chcú zakladať rodiny.
Problém vidím najmä v školstve. Ani základné školy neučia správne veci. Síce ich naučia vo Worde naformátovať nejakú farebnú bublinku, ale už nie tie podstatné informácie. Ako je možné, že z hodiny informatiky nechodia ľudia, ktorí vedia, že aj v tom Worde, ale aj na každom webe, sú rôzne typy nadpisov h1 až h6, ktoré všade vyzerajú rovnako? Veď to je úplne základná vedomosť, ktorú vie v IT sektore každý.
Aj školstvo je v tomto akoby spomalené. Ja mám syna na štátnej škole, kde je so všetkým problém. Keď prišiel covid, automaticky sme išli navrhovať riešenia a pomáhať. Hovoríme, že tu natiahneme nejaké káble a pokrytie internetom bude lepšie. Ale to sa z nejakého dôvodu nedalo, lebo sa skrátka nechcelo.
Ale dcéru mám na súkromnej škole. A tam sú schopní rýchlo pripraviť žľaby, natiahnuť káble a nikto nad tým nefilozofuje, že či sa to dá alebo nedá, proste to spravia. Jedna vec je, že štátne školy majú zrejme menej peňazí, ale rozdiel je aj v myslení týchto ľudí.
Vaša flagship produktová rodina WebJET funguje už vyše 20 rokov. Len málo digitálnych produktov vydrží stabilne fungovať takú dlhú dobu. Čomu to pripisujete?
Nielen, že oslavujeme 20 rokov, dokonca niektorí klienti sú s nami celú túto dobu (smiech). V roku 2004 s nami začali a dodnes bežia na WebJET CMS.
Vidíme výhodu v kontinuálnom vývoji, veľa firiem často preskakuje medzi produktami – ale výmena produktu vždy niečo stojí. Naši klienti sú zvyknutí na WebJET, prešli rôznymi verziami a aj kompletnými redizajnami ich web stránok s nami.
Aj z podhľadu napríklad intranetových riešení sme mali už štyri verzie intranetu, čiže klienti boli schopní vyrásť v rôznych intranetoch, postupoch a možnostiach toho, čo intranet ponúka.
V minulosti sme dokonca nemali dedikované oddelenie na vývoj produktov – vždy sa veci vyvíjali len popri nejakých zákazkách, a keď, tak sme ich následne vylepšovali. Ale už 2 roky máme dedikovaný tím na vývoj nových produktov.
Navyše sa teraz pripravujeme na veľký krok a časť nášho systému budeme open-sourcovať. Teda 20 rokov vývoja, ktoré sme do toho dali, bude dostupných pre každého a našu technológiu rozšírime aj mimo Slovenska. Už sa na to nepozeráme ako na náš uzavretý produkt, ale ako skutočne zaujímavú technológiu, ktorú môžu rôzni partneri opäť posunúť na novú úroveň. Ukážky WebJET CMS →