300-tisíc rokov stará lebka môže objasniť vývoj ľudstva: Vedci hovoria o prelomovom objave

Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, stále je neprebádaných a nezodpovedaných mnoho otázok z dávnej minulosti. Zdá sa, že o najnovší prelom sa postaral medzinárodný tím vedcov z Chinese Academy of Sciences, Xi’an Jiaotong University, the University of York, the University of Chinese Academy of Sciences and the National Research Center on Human Evolution.

Ako píše portál Global Times, táto pomerne rozsiahla skupina odhalila fosílne dôkazy predtým neznámeho humanoida, teda ľubovoľnej bytosti, ktorej telo sa podobá človeku. 

Podľa výskumníkov ide o hybrid

Renomovaný vedecký portál Science Alert informuje, že táto najnovšia starodávna ľudská fosília sa nepodobá ani rodokmeňu, ktorý sa rozdelil a vytvoril Neandertálcov, ani Denisovanov, ani nás, čo naznačuje, že naša súčasná verzia ľudského rodokmeňa potrebuje ďalšiu vetvu.

https://twitter.com/CroMagn53664476/status/1688437332905775105

Na základe toho si skupina výskumníkov myslí, že odhalili úplne nový rodokmeň, a síce hybrid medzi vetvou, ktorá nám dala moderných ľudí, a vetvou, ktorá nám dala iných starovekých hominínov v regióne, ako napríklad Denisovanov.

Ynet News dodáva, že štúdia „Morphological and morphometric analyses of a late Middle Pleistocene hominin mandible from Hualongdong, China“, ktorá vyšla v recenzovanom časopise Journal of Human Evolution, opisuje, ako vedci podrobne skúmali skamenené čeľustné kosti, čiastočnú lebku a niektoré kosti nôh hominína, teda človeka a jeho najbližších príbuzných z doby pred 300-tisíc rokmi.

V portugalskej záhradke vykopali kostru dinosaura. Objavený tvor bol gigantický

Uvedené fosílie paleontológovia objavili vo východnej Číne v regióne Hualongdong. Boli podrobené ich dôkladnému geometrickému a morfologickému skúmaniu, pričom medzinárodný tím výskumníkov zaujal najmä neobyčajný detail o čeľustnej kosti s trojuholníkovým spodným okrajom a ohybom, ktorý predtým u žiadneho iného hominína nezaznamenali.

Výskumníci naznačujú, že odlišné charakteristiky čeľustnej kosti zdieľajú podobnosti s ľuďmi z modernej doby a hominínami z obdobia neskorého pleistocénu (starších štvrtohôr). Chýbajúca brada však naznačuje väzby na staršie druhy.

Ďalšie znaky sa zhodujú s hominínmi zo stredného pleistocénu, čo viedol tím k záveru, že exemplár sa pravdepodobne najviac zhoduje s Homo erectus, vyhynutým druhom archaického človeka z pleistocénu, s jeho najskorším výskytom asi pred 2 miliónmi rokov. Táto kombinácia vlastností poukazuje na zmes atribútov moderného človeka a raných hominínov.

Mnoho fosílií nájdených v Číne

Science Alert podotýka, že historicky sa veľa fosílií hominínov z pleistocénu objavených v Číne nedalo jednoduchým spôsobom zaradiť do žiadneho jedného rodokmeňa. V dôsledku toho sa takéto pozostatky často vysvetľujú ako prechodné variácie na priamej ceste k modernému ľudstvu, ako je napríklad archaický príklad Homo sapien alebo pokročilá forma Homo erectus.

Táto pomerne lineárna, zjednodušená interpretácia je však kontroverzná a nie je široko akceptovaná. Zatiaľ čo Homo erectus pretrvával v Indonézii približne pred 100-tisíc rokmi, pozostatky, ktoré boli nedávno nájdené vo východnej Číne, majú väčšiu podobnosť s inými, modernejšími rodokmeňmi hominínov.

Obrovský objav: Vedci objavili nový druh dinosaura, prezradili, ako vyzeral

Predchádzajúce genómové štúdie pozostatkov Neandertálcov v Európe a západnej Ázii našli dôkazy o štvrtej línii hominínov žijúcich v strednom až neskorom pleistocéne. Avšak táto chýbajúca skupina nebola vo fosílnych záznamoch nikdy oficiálne identifikovaná.

Global Times uvádza, že odhadovaný vek ľudských fosílií nájdených v Číne spadá do intervalu 275- až 331-tisíc rokov. Ide o druhé čínske nálezisko ľudských fosílií z neskorého pleistocénu s najbohatším počtom ľudských fosílií, ktoré obsahujú dôkazy o ľudskej činnosti, ako napríklad používanie kamenných nástrojov, po nálezisku fosílií Zhoukoudian na predmestí Pekingu.

Podľa vedcov je možné, že posledný spoločný predok Homo sapiens a Neandertálcov bol v juhozápadnej Ázii a neskôr sa rozšíril na všetky kontinenty. Túto teóriu bude teraz nutné potvrdiť ďalším archeologickým výskumom.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti