Zažili sme najteplejší mesiac za 120-tisíc rokov. El Niño úraduje, toto sú jeho najväčšie rany
- Prvá polovica letných prázdnin bola v znamení vysokých teplôt
- Tie prekonali historické rekordy
- Podľa klimatologičky bude rekord čoskoro opäť prekonaný
- Prvá polovica letných prázdnin bola v znamení vysokých teplôt
- Tie prekonali historické rekordy
- Podľa klimatologičky bude rekord čoskoro opäť prekonaný
Európska inštitúcia sledujúca klímu pod názvom Copernicus informovala, že júl 2023 prekonal všetky teplotné rekordy. Podľa údajov, ktoré predstavili v utorok, bola globálna priemerná teplota v tomto mesiaci 16,95 stupňa Celzia.
Ide o číslo, ktoré je o tretinu stupňa vyššie v porovnaní s doterajším rekordom z roku 2019. Rozdiely v globálnych teplotných rekordoch pritom väčšinou bývajú len v zlomkoch stupňa, čo robí tento júlový zápis ešte prelomovejším.
Júl bol najteplejším mesiacom v histórii už v predstihu
„Tieto rekordy majú hrozivé dôsledky pre ľudí aj pre planétu vystavenú čoraz častejším a intenzívnejším extrémnym javom,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa programu Copernicus Samantha Burgess.
Smrtiace vlny horúčav sa počas júla vyskytli na juhozápade Spojených štátov a v Mexiku, Európe i Ázii. Podľa rýchlych vedeckých štúdií je pritom na vine človekom spôsobená klimatická zmena v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu.
Dni v júli boli od 2. júla horúcejšie ako dosiaľ zaznamenané. Celý mesiac bol taký mimoriadne teplý, že Copernicus a Svetová meteorologická organizácia vydali oznámenie, že ide pravdepodobne o najteplejší mesiac už niekoľko dní pred jeho koncom. Utorkové výpočty to oficiálne potvrdili.
Na rekordný zápis upozornil aj slovenský klimatológ
Mesiac bol o 1,5 stupňa Celzia teplejší ako v predindustriálnom období. V roku 2015 sa pritom štáty sveta dohodli, že sa pokúsia zabrániť dlhodobému otepľovaniu – nie jednotlivým mesiacom či rokom, ale desaťročiam, ktoré by boli o 1,5 stupňa teplejšie ako v predindustriálnom období.
Minulý mesiac bol taký horúci, že bol o 0,7 stupňa Celzia teplejší ako priemerný júl v rokoch 1991 až 2020, uviedla služba Copernicus. Svetové oceány boli o pol stupňa Celzia teplejšie ako v predchádzajúcich 30 rokoch a severný Atlantik bol o 1,05 stupňa Celzia teplejší ako priemer. V Antarktíde tiež zaznamenali rekordne nízky stav morského ľadu, ktorý bol 15 % pod priemerom pre toto ročné obdobie.
Na rekordnú prvú polovicu leta poukázal na Facebooku aj slovenský klimatológ a meteorológ Jozef Pecho, ktorý pôsobí v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ). O júli hovorí ako o „jednoznačne najteplejšom mesiaci histórie“ a upozorňuje, že rok 2024 bude v tomto ohľade poriadne nebezpečný.
Podľa Nemcov ide o najteplejší mesiac za 120-tisíc rokov
Záznamy programu Copernicus siahajú do roku 1940. Táto teplota by bola tiež vyššia ako v ktoromkoľvek mesiaci, ktorý zaznamenal americký Národný úrad pre oceány a atmosféru, ktorého záznamy siahajú až do roku 1850. Vedci však tvrdia, že v skutočnosti ide o najteplejší mesiac za oveľa dlhšie časové obdobie.
„Je to ohromujúci rekord, ktorý z neho robí celkom jasne najteplejší mesiac na Zemi za posledných desaťtisíc rokov,“ vyjadril sa klimatológ Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klímy v Nemecku, ktorý nebol členom tímu programu Copernicus.
Rahmstorf sa pritom odvolal na štúdie, ktoré využívajú letokruhy stromov a iné náhradné údaje ukazujúce, že súčasné obdobie je najteplejšie od začiatku holocénu, teda približne pred 10-tisíc rokmi. „A pred začiatkom holocénu bola doba ľadová, takže by bolo dokonca logické povedať, že toto je najteplejší záznam za posledných 120-tisíc rokov,“ skonštatoval.
„Júl by nás nemal zaujímať preto, že je to rekord, ale preto, že to nebude rekord na dlho,“ poznamenala klimatologička Friederike Otto z londýnskej Imperial College s tým, že „je to ukazovateľ toho, ako veľmi sme zmenili klímu“.
„Žijeme vo veľmi odlišnom svete, na ktorý naša spoločnosť nie je veľmi prispôsobená.“
Fenomén môže spôsobiť potravinovú neistotu či stratu úrody
El Niño ovplyvňuje poveternostné podmienky na celom svete. Charakterizujú ho zvýšenia teploty hladiny mora vo východnom Tichom oceáne a má vplyv na atmosféru, čo vedie k zmenám veterných prúdov a zrážkam. Prináša však niekoľko nebezpečenstiev, ktoré môžu byť pre Zem fatálne.
Extrémne poveternostné podmienky: Počas El Niño dochádza k extrémnym poveternostným podmienkam na rôznych miestach na Zemi. To môže zahŕňať silné suchá v oblastiach, ktoré zvyčajne zažívajú vyššie zrážky, a záplavy v oblastiach, ktoré sú obvykle suché.
Sucho a lesné požiare: V oblastiach postihnutých El Niño sa zvyšuje riziko vzniku rozsiahlych lesných požiarov kvôli zníženej vlhkosti a vyšším teplotám. To môže mať katastrofálne dôsledky pre ekosystémy a ľudské sídla.
Strata úrody a potravinová neistota: Suchá a nepredvídateľné zrážky spôsobené El Niño môžu mať negatívny vplyv na poľnohospodárstvo. Nízka úroda a strata plodín môžu viesť k nedostatku potravín a zvýšenej potravinovej neistote, upozorňuje Coface.
Náhle zmeny teploty: El Niño môže mať za následok náhle zmeny teploty vzduchu na rôznych miestach na svete. To môže mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, najmä u zraniteľnej časti populácie, ako sú starší ľudia a malé deti.
Námorné nehody a rozsiahle búrky: Zmeny v teplote hladiny mora a atmosférické podmienky spojené s El Niño môžu spôsobiť náhle a nebezpečné búrky, ktoré môžu ohroziť lodnú dopravu a námorné ekosystémy.
Ekonomické dopady: El Niño môže mať tiež široké ekonomické dopady na postihnuté oblasti, stratu produktivity poľnohospodárstva, zvyšovanie nákladov na núdzové opatrenia a obnovu po katastrofách.