Na Slovensku štartuje nová vlna horúčav. Priprav sa na hnusné dusno, „búrky z tepla“ nečakaj

Minulý víkend Slovensko trápili výdatné dažde a búrky, ktoré priniesli hlavne na stred a východ krajiny povodne. Niektoré obce boli nútené vyhlásiť zvýšený stav povodňovej aktivity. Niektoré obce sa dokonca zatopeniu nevyhli. 

Zamračené a upršané počasie, ktoré skôr pripomínalo jeseň, vystriedalo slnečné počasie, ktoré sa spája s vysokými teplotami.

Návrat „leta“, teda počasia, ktoré pripomína leto a nie jeseň, začal v sobotu. Meteorológovia pre sobotný deň hlásili teploty 27 až 32 stupňov Celzia. Sobota sa tiež niesla v znamení malej oblačnosti.

SHMÚ uvádza, že sobotný deň odštartoval sériu teplých slnečných dní. Teploty budú stúpať k 30 stupňom Celzia.

V nedeľu bude podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) jasno až polooblačno. Zrána ojedinele hmla alebo nízka oblačnosť. Lokálne dusno. Nočná teplota 15 až 10 stupňov Celzia, v dolinách a kotlinách do 6 stupňov. Denná teplota 26 až 31 stupňov. Slabý južný vietor.

Najvyššie teploty zaznamenáme utorok, keď sa očakávajú maximálne teploty na úrovni 33 stupňov Celzia. Po utorku sa mierne ochladí.

SHMÚ varuje pred vyššou vlhkosťou vzduchu, čo znamená, že bude poriadne dusno. Čakať nemáme ani búrky, ktoré by nás ochladili.

„Teplotné zvrstvenie totiž bude pre ich vývoj nevhodné, a teda pravdepodobnosť ich výskytu mizivá, čo okrem toho demonštruje nezmyselnosť výrazu ,búrky z tepla‘,“ uvádzajú meteorológovia.

Uplynulé dni padali teplotné rekordy

Meteorológovia ale už vo viacerých mestách včera zaznamenali rekordné teploty. Rekord hlási africké Maroko, kde zaznamenali rekordnú teplotu 50,4 °C, uvádza Marocco World News.

O ďalšom rekorde informoval aj Jozef Pecho, ktorý pôsobí v SHMÚ.

„Dnes vo Valencii neskutočných 46,8 °C, predošlý rekord z roku 1986 prekonaný o +3,4 °C! Vlna horúčav v južnej Európe opäť graduje!“ uviedol na sociálnej sieti.

Európa sa toto leto stretáva s extrémnymi teplotami. Klimatologička Hannah Clokeová z Univerzity v Readingu preto prirovnala juh Európy k obrovskej peci na pizzu.

S horúčavami sú spojené aj negatívne javy, akými sú lesné požiare, ktoré sužovali Grécko, Chorvátsko či Španielsko.

Požiare a vysoké teploty si okrem obrovských škôd na majetku vyžiadali aj životy ľudí a zvierat. Hlásené boli aj kolapsy.

zdroj: Freepik

„Vlny horúčav sú skutočne neviditeľným zabijakom,“ cituje Sky News Panua Saaristoa, vedúceho tímu pohotovostnej zdravotnej jednotky Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

„Každé leto tu v Európe zažívame stále vyššie teploty počas dlhších časových úsekov,“ dodal.

Minulý rok mali horúčavy v Európe zabiť 60-tisíc ľudí. Aj tento rok sa očakáva, že obetí bude viac ako teraz, hovoria oficiálne štatistiky.

Horúčavami trpí aj turizmus, pre veľké teplo sa stávajú turistické atrakcie prázdnymi miestami duchov. Aj samotné krajiny vyzývajú turistov, aby sa pripravili na horúčavy a prispôsobili im svoje plány. Napríklad neodporúčajú návštevu pamiatok, ako je Koloseum v Ríme.

Toto je len začiatok, varujú vedci 

Vedci varujú, že horúčavy nebudú ničím výnimočným a kvôli klimatickej zmene ich bude pribúdať čoraz viac.

„Toto je len začiatok,“ povedal pre CNN Simon Lewis, predseda vedy o globálnych zmenách na University College London. „Súčasné globálne politiky nás vedú k tomu, že do roku 2100 dosiahneme oteplenie o 2,7 stupňa Celzia. A to je skutočne desivé,“ dodal.

Prízvukoval, že okno príležitosti, ako globálne otepľovanie aspoň spomaliť, sa rýchlo zatvára.

Súhlasí aj šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus, ktorý vyzval svetových politikov, aby konali. „Klimatická kríza nie je varovaním. Deje sa to. Vyzývam svetových lídrov, aby TERAZ konali,“ uviedol na Twitter.