Veľké vedecké odhalenie: Muži a ženy reagujú na stres úplne inak

Stres je súčasťou nášho každodenného života. Určite nám dáš za pravdu, že každý ho zvláda inak a po svojom. Rovnako to platí aj z hľadiska pohlavia. Najnovšia štúdia totiž ukazuje, že mozgové bunky mužov a žien reagujú na rôzne stresové situácie, úzkosť či depresiu odlišne.

Danou problematikou sa zaoberali výskumníci zo spoločného laboratória prof. Alona Chena vo Weizmannovom inštitúte v Rehovote a Psychiatrického inštitútu Maxa Plancka v Mníchove v Nemecku.

Vedecky sú rozdiely v prežívaní stresu u mužov a žien všeobecne uznávané. Tentokrát sa na to však rozhodli pozerať na molekulárnej úrovni.

Výskumníci dúfajú, že nové zistenia nakoniec povedú k terapiám prispôsobeným pohlaviam pre psychické poruchy súvisiace so stresom, ako je úzkosť, depresia, posttraumatická stresová porucha (PTSD) a tiež niektoré poruchy súvisiace so stresom (napríklad cukrovka).

Na zmenu zdravotnej poisťovne ti zostáva pár týždňov: Na tieto dôležité kroky nesmieš zabudnúť (NÁVOD)

„Historicky vedci skúmali iba mužov na základe pohlavia prideleného pri narodení. Od 80. rokov minulého storočia sa od výskumníkov vyžaduje, aby do klinických skúšok zapájali ženy, ale až teraz existuje hnutie (NIH – National Institutes of Health), podľa ktorého sa muži aj ženy musia študovať na bunkovej a molekulárnej úrovni,“ informuje Dr. Elena Brivio z Psychiatrického inštitútu Maxa Plancka.

Doktorka Brivio pre portál The Times of Israel zdôraznila, že štúdiu vykonali na myšiach. Preto sa zaoberala pohlavnými, nie rodovými rozdielmi.

Stres môže byť pozitívny, ale aj škodlivý

„Pohlavie je ľudský konštrukt a vzťahuje sa len na ľudí. Použili sme myši, pretože myšacie mozgy sú veľmi dobrým modelom pre ľudské mozgy. Dokonca prejavujú správanie podobné depresii, aké vidíme u ľudí,“ dodala.

Klinické štúdie a pozorovania už roky poukazujú na rozdiely medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o ich reakcie na stres. Stres sa prejavuje rozdielne u mužov a žien, pokiaľ ide o prevalenciu a symptómy. 

Napríklad dve tretiny diagnóz depresie sú u žien. A zatiaľ, čo muži s diagnózou depresie majú tendenciu prejavovať viac hnevu, ženy prejavujú viac sociálneho stiahnutia, straty motivácie a nedostatku radosti.

zdroj: Unsplash/Anthony Tran

Tím výskumníkov sa snažil odpovedať na tri konkrétne otázky: ako každý typ buniek v danej časti mozgu reaguje na stres, ako každý typ bunky, ktorý bol predtým vystavený chronickému stresu, reaguje na nový stresový zážitok a ako sa tieto reakcie líšia medzi mužmi a ženami. 

Pred pohľadom na mozgové bunky myší vedci vystavili myši krátkodobým a dlhodobým kombináciám mierneho fyzického, psychického a sociálneho stresu. Keď neskôr aplikovali sekvenovanie RNA na myšie PVN bunky, pozreli sa na všetky bunky, ktoré tam boli, nielen na neuróny. Zistili, že rôzne typy buniek reagujú na stres rôznymi spôsobmi a že existujú rozdiely medzi pohlaviami.

Vedci sa potom zamerali na oligodendrocyt – podtyp gliovej bunky, ktorá poskytuje podporu neurónom a hrá dôležitú úlohu pri regulácii mozgovej aktivity. Zo všetkých typov buniek v PVN boli oligodendrocyty najcitlivejšie na stres.

zdroj: Unsplash/Christian Erfurt

„Oligodendrocyty sa vyznačujú veľmi zložitou štruktúrou, množstvom vetiev. Tie u samcov myší po vystavení stresu vyzerali jednoduchšie a vyznačovali sa nezrelšou expresiou génov. Neplatilo to pre oligodendrocyty v ženských mozgoch, ktoré si zachovali svoju komplexnú štruktúru,“ ozrejmila Brivio.

Okrem toho, že v budúcnosti bude skúmať, či sú nálezy u myší rovnaké ako u ľudí, Brivio taktiež zdôraznila, že zatiaľ nie je jasná hodnota pohlavných rozdielov, ktoré ona a jej kolegovia našli.