Turisti si našli morbídnu „zábavku“. Nový trend prekračuje všetky hranice
- Zatiaľ čo niektorí ľudia túžia vidieť krásne pláže či historické pamiatky, ďalší majú iný cieľ
- Cestujú, aby sa odfotili s mŕtvolou
- Zatiaľ čo niektorí ľudia túžia vidieť krásne pláže či historické pamiatky, ďalší majú iný cieľ
- Cestujú, aby sa odfotili s mŕtvolou
Každá krajina je charakteristická svojou vlastnou kultúrou, zvykmi a rituálmi. Zatiaľ čo niektoré sú na prvý pohľad „neškodné“, iné môžu vyzerať poriadne bizarne. A presne takým je aj indonézsky rituál Ma’nene.
Poobedná káva s mŕtvymi
Už si niekedy počul o (pre nás bizarnej) tradícii nazvanej Ma’nene, ktorá je charakteristická pre indonézsky ostrov Sulawesi? Ak nie, tak sa priprav – dozvieš sa o rituáli, ktorý je úplne mimo nášho kultúrneho chápania, a môže ťa naozaj zaskočiť.
Ma’nene je tradičný rituál, ktorý sa koná každé tri roky v oblasti Tana Toraja. Ak sa pýtaš, o čo teda vlastne v tomto rituáli ide, odpoveď ťa môže nechať bez slov.
Miestni obyvatelia totiž v rámci neho vyberú svojich mŕtvych predkov z hrobiek, očistia ich, oblečú im nové šaty, následne sa s nimi usadia za jeden stôl a posedia si s nimi, ako by boli živí.
Áno, čítaš správne. Mŕtvi sú vybraní z hrobiek, očistení a potom sa s nimi trávi čas ako so živými. Príde ti to zvláštne a šokujúce? Alebo len zaujímavé? Bez ohľadu na naše pocity je zrejmé, že je to niečo, čo je úplne mimo našu západnú kultúru.
Family members clean the preserved corpses of relatives during a traditional ritual called „Manene“ in Panggala, #AFPhttps://t.co/7LW9yKlerG
📸Hariandi HAFI pic.twitter.com/OgMtv0auMJ
— AFP Photo (@AFPphoto) August 29, 2020
Prečo to robia?
Asi každému teraz napadla otázka, prečo miestni niečo takéto robia. Odpoveďou je, že je to pre nich forma rešpektu a úcty k ich predkom. Veria, že duša mŕtvych stále existuje a že sú súčasťou ich životov, aj keď sú fyzicky mŕtvi. A tak ako si my v našej kultúre pripomíname mŕtvych tým, že ich navštívime na cintoríne, oni to robia týmto spôsobom.
Keď sa na to pozrieme z ich perspektívy, je to viac pochopiteľné. Možno je to pre nás zvláštne, ale pre nich je to úplne normálne a prirodzené. Rovnako ako my máme svoje tradície a rituály, oni majú tie svoje. A na tom nie je nič zlé.
Priebeh rituálu je pokojný
Mnohí ľudia si rituál predstavia ako niečo hororové, ale v skutočnosti je to celkom pokojná a pamiatková udalosť. Rodiny sa v rámci nej zhromaždia okolo hrobiek svojich predkov, otvoria ich a potom opatrne vyberú telá, ktoré potom, ako sme už spomenuli, očistia, oblečú a s mŕtvymi si pohovoria.
Nie je to však len o očiste a oblečení mŕtvych. Je to aj o spomienkach a uctievaní si tých, ktorí odišli. Rodiny rozprávajú príbehy o svojich predkoch, o tom, akými ľuďmi boli, čo v živote dokázali. Je to taká malá rodinná cesta späť v čase.
Ma’nene je teda bizarný rituál, ktorý pre nás môže byť nepochopiteľný, ale zároveň je to svedectvo o tom, aké rôznorodé sú kultúry našej planéty. A aj keď sa nám to môže zdať divné, je dôležité si uvedomiť, že pre miestnych obyvateľov je to dôležitá súčasť ich života a kultúry.
Ma’nene je teda úchvatný rituál, ktorý nám pripomína, že na svete existuje mnoho rôznych spôsobov, ako si pripomínať a ctiť našich predkov. A to je nakoniec to najdôležitejšie.
Ritual Manene Toraja. Dulu Dukun dari suku ini merapal mantra u/ menghidupkan mayat leluhur, tp skrg tidak lg #travel pic.twitter.com/wkOQDwu71Y
— CouchsurfingPWT (@CouchsurferPWT) January 23, 2015
Zvláštny cieľ turistov
Zvláštnejšie ako samotný rituál je to, že niektorí turisti navštevujú ostrov Sulawesi zámerne presne v čase, keď sa tu tento rituál koná – a to len preto, aby si mohli spraviť fotku s mŕtvolou.
Vďaka tejto morbídnej možnosti sa stala „slávnosť“ vyhľadávanou turistami z celého sveta, ktorí každé 3 roky čakajú na august, počas ktorého sa bude konať.
Miestni sa síce tejto možnosti nebránia – predsa len, je to pre cestovný ruch prínosné. Vyzývajú však návštevníkov k tomu, aby sa správali slušne a aby sa k vyhrabaným mŕtvolám správali úctivo.
Čítajte viac z kategórie: Cestovanie
Zdroje: Metro, Cultura Colectiva, The Blue of Indonesia