Krásny príbeh o neandertálskych pohreboch je fuč. Nový výskum odhalil pravdu

Objav neandertálca Shanidar 4, ktorý sa našiel v roku 1960, priniesol revolučnú zmenu v našom pohľade na našich starovekých príbuzných. Neandertálec bol pochovaný v čiastočne fetálnej polohe a obklopený kvetinovým peľom.

Na rozdiel od predstavy o neandertálcoch ako drsných násilníkoch vyvolal tzv. Shanidarský kvetinový pohreb nový obraz. Ukázal nám neandertálcov ako bytosti s empatickým cítením. O svojich mŕtvych sa podľa hypotézy starali tak, že zbierali kvety z okolitých hôr a vytvárali im pohrebné kytice.

Teraz však nové objavy naznačujú, že táto interpretácia nemusí byť úplne správna, aj keď neandertálci možno stále mali významné pohrebné rituály, píše Science Direct.

Neandertálca Shanidar 4 našli ponoreného v kvetinách

Predpokladá sa, že neandertálci vyhynuli pred približne 45 000 rokmi a našlo sa len málo fyzických pozostatkov. No koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia objavil archeológ Ralph Solecki niečo neuveriteľné. V jaskyni Shanidar v horách Zagros v irackom Kurdistane vykopali kostry 10 neandertálskych jedincov – mužov, žien a detí.

V okolí jedného z mužských jedincov, Shanidar 4, sa nachádzali zhluky starodávneho kvetinového peľu. Predpokladalo sa, že ide o peľové vaky (tyčinky) z celých odrezaných kvetov. Tento nález viedol k vytvoreniu hypotézy o kvetinovom pohrebnom rituáli.

Nedávne vykopávky na mieste, kde Solecki objavil Shanidar 4, však tieto hypotézy spochybnili. Profesor Chris Hunt a jeho kolegovia identifikovali ďalšie dve neandertálske telá – Shanidar Z, tesne susediace so Shanidar 4, spolu s ďalšími kosťami a zubami približne 15 cm pod týmito pozostatkami.

Vedci rozlúštili egyptskú záhadu: Vedia, prečo si veľkí vládcovia brali za ženy sestry a dcéry

Shanidar 4 a Shanidar Z našli zreteľne pochovaných v podobnej polohe, akoby sa pozerali z jaskyne von. A hoci nálezy zvyškov tretieho neandertálca sú príliš skromné na to, aby vedci určili presnú pohrebnú polohu, jeho hlava vyzerala obrátená na východnú stranu.

O tradíciách sa z pozostatkov neandertálcov hovorí ťažko

„Hoci je veľmi náročné z archeologických nálezov vyvodiť tradície, zdá sa, že sem aspoň trikrát neandertálci prišli, usadili sa na brehu tejto priekopy a vložili do nej telo,“ uviedol Hunt, informuje The Guardian.

Tím výskumníkov sa tiež vrátil k pôvodným identifikáciám peľu. Pri analýze zistili, že zhluky obsahujú peľ z viacerých druhov kvetov, ktoré nekvitli v rovnakom čase. To vyvrátilo myšlienku o pohrebných kyticiach. Namiesto toho sa najpravdepodobnejším zdrojom týchto peľových zhlukov zdá byť hniezdenie včiel. V blízkosti nálezov peľu sa našli aj dôkazy o ich prítomnosti.

Profesor Hunt zároveň upozornil na jeden z druhov kvetov, tzv. žltý bodliak, ktorý je obklopený ostrými 2 cm dlhými tŕňmi. Hoci by sa dalo predpokladať, že tieto tŕne mohli zbierať z medicínskych dôvodov, ich použitie ako pohrebných kvetov by sa ťažko dalo zladiť s modernými predstavami o empatii.

Zvláštne číslo: Vedci vypočítali, koľko ľudí bude treba na vybudovanie kolónie na Marse

Na druhej strane, tím výskumníkov identifikoval aj úlomky drevín, ktoré našli okolo týchto pozostatkov. V zhlukoch peľu sa nachádzal aj peľ stromov. To by sa dalo považovať za dôkaz, že telá pochovávali pod vrstvou konárov na ochranu.

„Hoci je smutné, že sa nám nádherný príbeh o kvetinovom pohrebe rozplynul, pretože to bol krásny príbeh, stále tu máme niečo iné, čo je podľa mňa rovnako úžasné,“ poznamenal Hunt.

Vo svojom súhrne archeológovia dospeli k záveru, že tieto zistenia ukazujú na prenos tradícií z generácie na generáciu a že neandertálci možno žili vo svete, kde sa na základe ich činov vytvárali príbehy plné symbolických predstáv.