Masívna podpora Ukrajiny v Haagu: Rusko žiada o zrušenie žaloby
- Na tomto procese sa zúčastňuje 34 členov OSN zo 193, teda takmer 20 %
- Rusko žiada Medzinárodný súdny dvor, aby zamietol žalobu Kyjeva
- Na tomto procese sa zúčastňuje 34 členov OSN zo 193, teda takmer 20 %
- Rusko žiada Medzinárodný súdny dvor, aby zamietol žalobu Kyjeva
V pondelok Rusko vyzvalo vrchný súd Organizácie Spojených národov, aby odmietol ukrajinskú žalobu týkajúcu sa ruského vpádu do Ukrajiny. Ukrajina podala tento návrh krátko po tom, ako Rusko začalo svoju inváziu v minulom roku, informuje nemecký denník Tagesspiel.
Žaloba sa týka vpádu ruských vojsk, ktorý Moskva ospravedlnila tým, že obvinila Kyjev z genocídy ruského obyvateľstva, a tak zdôvodnila svoju inváziu.
Šéf právneho tímu Ruska Gennadij Kuzmin na pôde súdu uviedol, že ukrajinská žaloba je prejavom nerešpektovania náležitého výkonu spravodlivosti a predstavuje zneužitie tohto procesu. „Ukrajina Rusko neobviňuje zo spáchania genocídy. Neobviňuje ho ani z neschopnosti zabrániť genocíde či zabrániť jej,“ povedal.
„Ukrajina, naopak, tvrdí, že genocída nenastala,“ uviedol a dodal, že toto vyjadrenia by malo byť dostatočné na odmietnutie prípadu, pretože ak nenastala genocída, nemohli byť porušené ani dohovory o genocíde.
Kyjev žalobu podal vlani krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Tvrdí, že Rusko porušilo Dohovor OSN o genocíde z roku 1948, keď na začiatku svojej invázie na Ukrajinu vyhlasovalo, že cieľom vojenskej intervencie v tejto krajine je zastaviť genocídu v proruských oblastiach na východe Ukrajiny.
Zastavenie ťaženia
Medzinárodný súdny dvor ešte v marci 2022 Rusku nariadil, aby okamžite zastavilo svoje vojenské ťaženie na Ukrajine. Toto rozhodnutie však bolo len predbežné a čaká sa na rozhodnutie, či súd vôbec má právomoc v tejto záležitosti rozhodovať, pripomína AFP.
Moskva tvrdí, že tento prípad nespadá pod jurisdikciu MSD, pretože obžaloba Kyjeva nie je založená na Dohovore OSN o genocíde z roku 1948.
Ukrajinský právny tím sa má vyjadriť v utorok. Spojenci Ukrajiny, vrátane Austrálie, Kanady či všetkých členských krajín EÚ s výnimkou Maďarska, majú v stredu vystúpiť s vyjadreniami, ktorými podporia právne tvrdenia Kyjeva, píše AP.
Medzinárodnému tribunálu potrvá pravdepodobne niekoľko týždňov až mesiacov, kým dospeje k rozhodnutiu, či konanie v tomto prípade bude pokračovať.
Ako pripomína portál Ukrajinská pravda, ide o bezprecedentný počet krajín zúčastňujúcich sa procesu. Na tomto procese sa zúčastňuje 34 členov OSN zo 193, teda takmer 20 %.
Ukrajinská protiofenzíva
Predstavitelia ukrajinskej armády v pondelok vyhlásili, že ich ozbrojeným silám sa počas prudkých bojov podarilo prelomiť ruské obranné línie neďaleko mesta Bachmut na východe Ukrajiny, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
„V Bachmute a okolí neustále prebiehajú prudké boje, no vďaka úspešnému postupu našich jednotiek sa nám podarilo preraziť nepriateľské línie,“ vyhlásil veliteľ ukrajinských pozemných vojsk Olexandr Syrskyj.
O Bachmut v Doneckej oblasti sa intenzívne bojuje už od vlaňajšieho augusta. Ide o najdlhšiu a najkrvavejšiu bitku počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022. V Bachmute žilo pred vypuknutím vojny približne 70 000 ľudí.
Rozhodnutie nahnevalo agresora
Moskva v pondelok odsúdila obmedzenia uvalené Európskou úniou na ruských občanov pri vstupe na územie eurobloku vrátane zákazu prevozu niektorých osobných vecí. Rusko toto opatrenia označilo za „absurdné“ a zamerané na poškodenie radových občanov Ruskej federácie.
Ako informovala agentúra AFP, Európska komisia (EK) začiatkom septembra vydala spresnenie k vstupu ruských občanov na územie EÚ, v ktorom zakázala vstup osobných automobilov s ruskou ŠPZ a uviedla, že ruským občanom hrozí aj konfiškácia predmetov, ako sú smartfóny, notebooky a kozmetické výrobky.
EK dodala, že v súlade so sankciami uvalenými na Rusko možno takéto konanie považovať za „nezákonný dovoz“.
Zdroje: TASR, Tagesspiel, Ukrajinská pravda