Slovensko urgentne potrebuje zamestnať cudzincov. Neobsadených je viac ako 90 000 pozícií

Na Slovensku sa často hovorí o nedostatku pracovnej sily s adekvátnou kvalifikáciou a o možnosti jej získavania z tzv. tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie.

Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS) zdôrazňuje, že potreba zamestnávať cudzincov je na Slovensku naliehavou otázkou a že použitie národných vízových systémov nie je postačujúce riešenie tejto problematiky.

„Nedostatok ľudí sa u nás pritom prejavuje aj na pracovných pozíciách, ktoré sú v zahraničí obsadzované práve našincami. Naplnenie potrieb pracovného trhu prevažne slovenskými pracujúcimi bude teda úzko previazané so splnením ich predstáv o ohodnotení a pracovných podmienkach, čo nie je jednoduchá úloha,“ hovorí prezidentka APAS Zuzana Rumiz.

Podľa odborníkov sú na to potrebné investície do inovácií, modernizácie, vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily.

Vytvorenie optimálnych podmienok na našom pracovnom trhu je teda behom na dlhú trať. Deficit pracovníkov je vo viacerých odvetviach na Slovensku akútny, preto je podľa zamestnávateľov riešením práve zamestnávanie cudzincov z tzv. tretích krajín.

Ak máš v garáži tieto autá, máš vyhraté. Pri predaji sa o ne Slováci idú potrhať

Jednou z možností je systém národných víz, pri ktorých sa uplatňuje tzv. zrýchlený postup získania prechodného pobytu.

Kvóta na víza

Práve na akútne preklenutie naliehavej situácie pri vybraných povolaniach je pre budúci rok určená kvóta dvetisíc národných víz pre štátnych príslušníkov tretích krajín, a to prevažne z tzv. post sovietskych republík, ale aj z Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory či Srbska.

Tí by mali obsadiť určené miesta najmä v rozširujúcom sa automobilovom priemysle, čím by sa mala zabezpečiť plynulá výroba. Ministerstvo práce pritom pripúšťa po vyčerpaní tejto kvóty aj možnosť jej navýšenia pre ďalšie obdobia.

Zrýchleným režimom národných víz však štát rieši len naliehavú situáciu pri vybraných povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily.

zdroj: TASR/Lukáš Grinaj

Výraznejšiemu navýšeniu kvót sa rezort práce bráni s odôvodnením, že zastupiteľské úrady ani úrady cudzineckej polície nie sú personálne dimenzované na to, aby dokázali popri ostatnej agende vybaviť väčšie množstvo žiadostí.

Dôsledkom by tak mohlo byť predlžovanie lehôt, čo by popieralo samotný cieľ nariadenia. „Zvýšenie kvóty pre národné víza by mohlo pomôcť zmierniť nedostatok pracovnej sily v krátkodobom horizonte, z dlhodobého hľadiska je však táto stratégia len dočasným riešením,“ zdôrazňuje Vladimír Jančo z APAS.

Podstatou problému slovenského pracovného trhu je totiž administratívna náročnosť a dĺžka štandardného procesu získavania pracovnej sily zo zahraničia, ktorá je podľa APAS v porovnaní s okolitými krajinami extrémna.

V tomto smere by mohla pomôcť novela zákona o pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti, ktorú pripravuje ministerstvo práce spolu s rezortom vnútra a aktuálne je v legislatívnom procese.

Nová úprava by mala zásadne zmeniť spôsob udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania tak, aby sa celý postup zjednodušil a urýchlil.

Podľa ministerstva práce a sociálnych vecí by sa tak po preverení uchádzača mohol samotný proces vybavenia prechodného pobytu skrátiť zo súčasných deviatich mesiacov na približne dva až tri mesiace.

Migrácia pracovnej sily musí byť regulovaná

V niektorých odvetviach, ako sú hotelierstvo, obchod, služby či ošetrovateľstvo, čelí SR paradoxu – pozície, ktoré nevieme obsadiť medzi domácimi pracovníkmi, musíme zapĺňať zahraničnými.

Migrácia pracovnej sily však musí byť regulovaná a nesmie vytvárať spoločenské, sociálne či ekonomické napätie. Upozornila Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR.

Tripartita tento týždeň rokovala o možnosti udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných zamestnaniach v oblasti priemyslu.

Najväčšie kariérne chyby: Na Slovensku vychovávame ľudí na pozície, ktoré do 3 rokov nebudú existovať

Potreba prijatia tejto právnej úpravy vychádza z naliehavosti situácie pri niektorých povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily.

Podľa slovenských zamestnávateľov je za tým nedostatok kvalifikovanej domácej pracovnej sily, ale aj nezáujem o ponúkané pracovné pozície.

„V protiváhe k jednostrannému trendu v posudzovaní konkurencieschopnosti a napredovaní hospodárstva výlučne na základe makroekonomických údajov a rôznych hodnotení stavu podnikateľského prostredia je potrebné v súčasnosti hovoriť aj o stave zamestnaneckého prostredia a o tom, že udržateľný a rovnovážny rast je čoraz viac závislý od práce kvalifikovaných a aj finančne motivovaných zamestnancov,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.

zdroj: Unsplash/@linkedinsalesnavigator

Jednou z príčin nízkych príjmov a následného odlevu pracovnej sily je podľa KOZ charakter ekonomického modelu, ktorý bol dlhodobo postavený na lacnej pracovnej sile, vysokom objeme odpracovaných hodín, nízkej miere inovácií a odkázanosti na priame zahraničné investície, nedostatočnom vzdelávacom systéme i zanedbanom celoživotnom vzdelávaní.

Žiadosti o vyššie platy

Časť riešení však môžu poskytnúť aj zamestnanci, mali by si pýtať viac peňazí prostredníctvom kolektívneho vyjednávania.

„Nízka úroveň miezd sa následne pretavuje aj do príjmov rozpočtov verejnej správy a systémov sociálneho zabezpečenia alebo pomoci. Tento model sa už vyčerpal. Riešenia preto musia vychádzať najmä z nového rastového modelu postaveného na inováciách, investíciách do nových technológií, vzdelávaní, výskume a vývoji,“ povedala Uhlerová.

Nedostatok pracovnej sily spôsobujú rôzne faktory. Problémom je aj relatívne málo zamestnaných pracovníkov na skrátené úväzky. Krátka pracovná doba však nie je obľúbená zo strany zamestnávateľov pre vysoké daňovo-odvodové náklady.

„Aktuálne prijatou právnou úpravou riešime len naliehavú situáciu pri niektorých povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, avšak problémy vyplývajúce z ekonomického modelu Slovenska pretrvávajú,“ dodala KOZ.