V obľúbenom mori Slovákov číha „časovaná bomba“. Experti sa obávajú katastrofy

Baltské more sa stáva čoraz populárnejšie medzi dovolenkármi, medzi ktorými nechýbajú ani Slováci. Za jeho obľubou stojí fakt, že zatiaľ nie je predražené ako ostatné turistické destinácie. Rekreanti ale netušia, že na nich číha skryté nebezpečenstvo, ktoré odborníci nazývajú „časovaná bomba“.

Sú tým nebezpečné chemické látky, ale aj nevybuchnutá munícia zo svetových vojen, keď zablúdila alebo bola súčasťou plavidiel či lietadiel, ktoré havarovali, prípadne môže ísť o námorné míny. Ďalšie skončili v mori po vojne, kde ich „odkladali“ v rámci demilitarizácie až do roku 1975. Značná časť zbraní a munície Wehrmacht skončila na dne Baltského mora.

Práve oblasť v okolí Nemecka patrí k tej najzamorenejšej, čo sa týka nevybuchnutej munície. Odhady o tom, koľko munície je len v nemeckom Baltskom mori, sa líšia. Niektoré hovoria o 350 000 tonách munície, iné až o 1,5 milióna tonách munície. Na dne mora tak číhajú granáty, torpéda, bazuky, bomby alebo námorne míny, ktoré sú rozosiate po celom morskom dne.

Často sa nachádzajú len stovky metrov od nič netušiacich kúpajúcich. Dôsledky pre zdravie ľudí a morských živočíchov nie sú celkom známe, no vedci sú znepokojení. Námorný chemik Aaron Beck preukázal, že výbušniny sa rozpúšťajú vo vode a šíria sa po mori, uvádza Der Spiegel.

Vedci tiež zaznamenali výbušniny v lastúrach, červoch, slimákoch a rybách. Konzumácia takýchto živočíchov by bola pre človeka nebezpečná len vtedy, ak by denne skonzumoval 15 kíl. Beck ale upozorňuje, že výbušniny ako TNT sú karcinogénne. 

Čím dlhšie kovové škrupiny korodujú, tým väčšie množstvo výbušnín sa rozpúšťa vo vode. U niektorých rýb už vedci zaznamenali rakovinové tumory spojené práve s výbušninami.

zdroj: Unsplash/Ant Rozetsky

V mori sú aj chemické látky, ich odstránenie bude zložitejšie 

Ďalšie nebezpečenstvo predstavujú chemické zbrane, ktoré tiež skončili v mori. Helcom uvádza, že v Baltskom mori skončilo 40 000 ton chemických látok. Z toho 15 000 ton sa radí medzi chemické bojové látky.

„V niektorých oblastiach v južnom Baltskom mori (Nemecko, Poľsko a Lotyšsko) sú návštevníci pláží vystavení riziku, že prídu do kontaktu s bielym fosforom vyplaveným na breh. Toto zápalné činidlo môže spôsobiť ťažké popáleniny a je vysoko toxické,“ uvádza Helcom.

Naliehanie aktivistov spôsobilo, že Nemecko spustilo 100-miliónový program na vylovenie a zničenie munície.

Berlín dúfa, že ho budú nasledovať aj iné štáty, ktoré majú prístup k Baltskému moru, ako je Poľsko, Litva alebo Lotyšsko, uvádza Politico.

Jacek Bełdowski, ktorý pôsobí ako výskumník z Poľskej akadémie vied, varoval, že „všetko, čo urýchľuje koróziu, môže spôsobiť väčšie škody na našom životnom prostredí“. Okrem toho vyzval úrady, aby sa „aktívne snažili znížiť pravdepodobnosť katastrofy“.

Hanba najlepšej armády sveta: Vojaci žijú v kasárňach plných plesní, splaškov, potkanov a baktérií

Podľa expertov sa treba zamerať aspoň na muníciu v najhoršom stave, pri ktorej je hrozba explózie najväčšia. Experti však nemajú jasno v tom, ako je najlepšie túto muníciu likvidovať. Niektoré výbušniny sú už v stave, keď sa nedajú bezpečne premiestniť, hrozbou je aj kazetová munícia. 

Pri zneškodňovaní munície na mieste je ohrozený podvodný život, hlavne morské cicavce. Práve usmrtenie cicavcov vyvolalo kritiku, keď Severoatlantická aliancia v roku 2019 detonovala 42 morských mín a zabila pritom minimálne 10 delfínov.

zdroj: Royal Danish Navy Divers

Nebezpečné je aj manipulovanie s chemickými látkami, ktoré ukrýva more.

„Napríklad horčičný plyn vytvoril chuchvalce. Na vrchu má pevnú vrstvu a pokiaľ zostane nenarušený, nič sa nestane. Ak by sa však chuchvalec poškodil, uvoľnili by sa aktívne zlúčeniny, ktoré sú škodlivé pre morské ekosystémy aj pre ľudí, “ vysvetlia pre ERR výskumníčka Piia Jõuová.

Odstraňovanie munície a chemických látok tak bude mimoriadne náročné.