Slovenský rozpočet môže veľmi utrpieť, tvrdí Sulík. Na vine je podľa neho program Progresívneho Slovenska

Štátny rozpočet sa vplyvom Progresívneho Slovenska môže ocitnúť v negatívnej situácii. Aspoň podľa slov Richarda Sulíka. Ten sa k danej kauze vyjadril práve vo svojom blogovom príspevku v rámci Denníka N, ktorý uverejnil. 

Predseda SaS a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa rozpísal aj o tom, prečo môže práve navrhovaný program Progresívneho Slovenska spôsobiť krajine finančné ťažkosti. 

„Tohtoročný deficit vo výške 6,4 % patrí k historicky najvyšším a suma 7,8 miliárd € je určite historicky najvyššia. Práve preto zodpovedné strany dobre zvážia každý jeden výdavok štátneho rozpočtu,“ píše Sulík. 

Politik však tvrdí, že toto nie je prípad spomínanej strany. A to aj napriek tomu, že sa v jednom zo 663 bodov svojho programu hlásia ku konsolidácii.

„V prvom roku pripravíme rozpočet verejnej správy s opatreniami na štyri roky, berúc do úvahy potrebu fiškálnej konsolidácie v súlade s výdavkovými limitmi a pri zohľadnení vývoja ekonomiky.“

Sulík v príspevku uviedol, že takmer v polovici bodov (300 zo 663) míňajú, ako keby „nebolo zajtrajška“. „Toto veru nie je tá budúcnosť, ktorú by zodpovedná krajina chcela,“ dodáva. 

„Žiadny iný deň nemáte v rukách takú moc, ako v deň volieb,“ odkázala prezidentka Čaputová Slovákom

„Vybral som 30 opatrení a našich ekonómov (Jurzyca, Oravec, Viskupič, Cmorej, Bonko, Barto) som požiadal o kvantifikáciu. Výsledok je takýto: 8 miliárd €, teda viac, ako je dnešný deficit. Inými slovami, ak PS berie svoj program vážne a voliči im dajú mandát na jeho realizáciu, deficit verejných financií sa v budúcom roku zdvojnásobí.“

Podrobný zoznam Richard Sulík uvádza v spomínanom príspevku. Na záver zároveň dodáva, že nielen vybrané body programu Progresívneho Slovenska môžu zvýšiť výdavky štátu. 

Buď je to nový úrad, alebo len viac úradníkov, viac excelentných učiteľov, dorovnanie výdavkov na priemer EÚ, (vyššia) podpora niekoho, zavedenie nejakého nového programu či stáže, návrat niekoho na Slovensko, vyslanie niekoho von, posilnenie kapacít v niečom, alebo len klasické rozdávačky.

Slovenský rozpočet v ohrození?

K danej téme sa exkluzívne pre Startitup vyjadrilo aj samotné Progresívne Slovensko. 

„Slovensko dnes čelí hrozbe vlády Fica, Danka a Mazureka a tej potrebujeme zabrániť. Mrzí nás, že pán Sulík za posledné dni uverejnil sériu postov, v ktorých zavádza o našom programe a útočí na PS. Samozrejme, že máme rôzne názory na viaceré témy,“ stojí vo vyjadrení.

„Nebudeme preto ale z programu SaS vyťahovať jednotlivé body, prekrúcať ich a dezinterpretovať. Nemá to zmysel. Voliči a voličky majú oba programy k dispozícii, vedia si ich porovnať, a slobodne sa rozhodnú, ktorý ich viac presvedčí.“

„Klamstvá a škriepky nijako nepomôžu. Teraz nie je čas kritizovať sa navzájom a demobilizovať, ale prizvať k voľbám čo najviac nerozhodnutých ľudí,“ dodáva Progresívne Slovensko na záver.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Richard Sulik (@richard_sulik)

Svoj odborný názor nám podal aj analytik Radovan Ďurana. „Z nášho hodnotenia volebných programov vyplynulo, že žiadna strana nedala cenovky svojim návrhom. To znamená, strany neinformujú voličov, koľko ich sľuby budú stáť. To platí aj pre program PS, aj pre program SaS,“ vysvetľuje.

„Otázkou ostáva, čo je úlohou programu politickej strany. Ukázať sa voličom v dobrom svetle, ukázať v navrhovaných opatreniach hodnoty, na ktorých strane záleží, alebo predstaviť kredibilný program, ktorý by sa dalo vnímať ako forma záväzku voči voličovi.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Šimečka (@michalsimecka)

„Strany k tomu pristupujú rozdielne. Program PS má veľa nešpecifikovateľných opatrení. Nehovorí, koľko má byť dávka, alebo konkrétny program. Preto je pomerne ťažké vyčísliť náklady jednotlivých opatrení. Overiť by ich mala strana PS, ktorá by tým mohla ozrejmiť, aké ma konkrétne zámery,“ uvádza Ďurana.

„Zároveň je potrebné povedať, že chybou by bolo interpretovať program tak, že má byť naplnený v jednom (prvom) roku po voľbách. Takisto môžu niektoré strany počítať s tým, že viaceré opatrenia budú financovať z EU fondov.“

Analytik Ďurana na záver dodáva, že daný pokus o nacenenie je dobrou ilustráciou toho, čo by mali občania očakávať od programov politických strán. „Občania by mali vedieť, ako sľuby nimi volených strán zaťažia ich vlastnú peňaženku.“