Desiatky miliónov eur za voľby. Vieme, aké tučné sumy dostanú strany od štátu

Financovanie strán je dôležitým krokom pre ich ďalšie fungovanie či aktivity. Zaujímavosťou je, že sa vykonáva výhradne iba po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu majú strany, hnutia a koalície, ktoré vo voľbách získajú viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

Vďaka tomu sa príspevku dočkajú aj tí, ktorým sa nepodarilo dostať do parlamentu, teda neprekročili päťpercentnú hranicu (pri trojkoalícii vedenej OĽANO predstavovalo kvórum sedem percent).

Cenu útechy dostanú aj strany, ktoré získali dve percentá hlasov. Štát im vráti kauciu vo výške 17-tisíc eur, ktorú zložili za účasť vo voľbách.

Denník N píše, že spomínaný príspevok sa delí na tri časti. Konkrétne za hlasy, na činnosť a na mandát. Výsledná suma sa následne odvíja od počtu získaných hlasov a od priemernej mesačnej mzdy.

Za každý hlas strana, hnutie alebo koalícia získa príspevok vo výške jedného percenta z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za minulý kalendárny rok. Denník N vypočítal predbežnú celkovú výšku príspevkov pre politické subjekty.

Prezidentka Čaputová v pondelok poverí Roberta Fica zostavením vlády

Ako sme už informovali, predčasné parlamentné voľby do NR SR vyhrala politická strana Smer-SD s 22,94 percentami platných volebných hlasov. Práve táto strana by mala podľa predbežných výsledkov za voľby získať celkovo vyše 23 miliónov eur.

Progresívne Slovensko zrejme dostane viac ako 18 miliónov eur a Hlas-SD niečo vyše 15 miliónov eur.

Šimon Žďárský s Ľubošom Kostelanským z Transparency International Slovensko vo volebnom štúdiu naživo rozoberal práve financovanie politických strán zo strany štátu. Príspevky, ktoré strany získavajú za voľby, totiž do veľkej miery ovplyvňujú ďalšiu kampaň. Systém, ktorý máme v súčasnosti nastavený, uprednostňuje podľa Kostelanského víťazov.

„Strany, ktoré uspeli v predošlých voľbách, sú vo výhode, lebo im na kampaň stačia príspevky od štátu za voľby. Nové strany sú, naopak, v nevýhode, keďže musia míňať privátne zdroje,“ hovorí odborník.

Financovanie strán prispieva predovšetkým na ich fungovanie

Ako sú na tom so štátnymi príspevkami ďalšie politické strany, hnutia či koalície? 

Pozri si prehľad:

• Smer-SD – 23,2 milióna eur
• Progresívne Slovensko – 18,3 milióna eur
• Hlas-SD – 15,2 milióna eur
• OĽANO a priatelia – 9,4 milióna eur
• KDH – 7,16 milióna eur
• SaS – 6,6 milióna eur
• SNS – 5,9 milióna eur
• Republika – 3,6 milióna eur
• Aliancia – 3,4 milióna eur

Po sobotňajších voľbách (30.9.) sa do parlamentu napokon „prekrúžkovali“ aj menej známe mená. Najviac hlasov bezkonkurenčne získal predseda Smeru Robert Fico. Za ním líder Hlasu Peter Pellegrini. Trojicu uzatvára Michal Šimečka, hlavný predstaviteľ a šéf hnutia Progresívne Slovensko.

Správy RTVS uvádzajú, že najviac miest v parlamente by podľa výsledkov predčasných parlamentných volieb mala obsadiť víťazná strana Smer-SD. V parlamente získala miesto pre 43 poslancov. 

Progresívne Slovensko, ako druhá najsilnejšia strana, dostane 32 mandátov. Do parlamentu sa vďaka počtu hlasov dostali aj ľudia ako europoslanec Michal Wiezik, klimatický aktivista Michal Sabo, teológ Ondrej Prostredník či právnička Zuzana Števulová.

Hlas-SD by mal podľa výsledkov volieb získať 27 kresiel v parlamente. „Prekrúžkoval“ sa aj Tomáš Drucker, predseda Dobrej voľby, ktorá sa počas kampane zlúčila s Hlasom a po voľbách má oficiálne zaniknúť.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa World Elects (@world_elects)

Za jedinú kandidujúcu koalíciu OĽANO a priatelia, KÚ, Za ľudí možno brať do úvahy mená ako Anna Záborská, Veronika Remišová, Roman Mikulec či Jozef Pročko.

Medzi kandidátmi KDH, ktorí sa do parlamentu úspešne dostali, sú predseda Milan Majerský, František Majerský, František Mikloško či poverený minister školstva Ján Horecký. Za SaS by do parlamentu malo zasadnúť dvanásť poslancov, medzi nimi Jana Bittó Cigániková, Vladimíra Marcinková, Mária Kolíková či Alojz Hlina.

V rámci SNS sa do parlamentu „prekrúžkovali“ mená ako Tomáš Taraba, Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová, ale aj Filip a Štefan Kuffovci.