Špičkový odborník na genetické inžinierstvo: Vieme editovať DNA. Ľudia môžu mať „superschopnosti“
- Nové metódy genetických úprav by mohli radikálne zmeniť vývoj ľudstva
- Vynárajú sa však otázky ohľadom etiky, rizika a prístupu k týmto technológiám
- Nové metódy genetických úprav by mohli radikálne zmeniť vývoj ľudstva
- Vynárajú sa však otázky ohľadom etiky, rizika a prístupu k týmto technológiám
Genetické inžinierstvo nám otvára dvere k možnostiam, aké sme doposiaľ videli iba v komiksoch či sci-fi príbehoch. V rozhovore so špičkovým genetikom Jozefom Géczom, pôsobiacim už takmer 30 rokov v austrálskom Adelaide, sme sa rozprávali o tom, ako úpravy genómu ovplyvnia evolúciu ľudstva, ale aj aké hrozby by to so sebou mohlo priniesť.
- Pomôže nám genetické inžinierstvo vyriešiť globálne problémy?
- Mohli by sme mať vďaka genetickým úpravám nadpriemerné IQ?
- Budeme si môcť v budúcnosti „navrhovať“ vlastné deti?
- Aké negatívne následky by to mohlo mať?
Aké sú najnovšie a najzaujímavejšie pokroky v oblasti genetických manipulácií?
Jednoznačne najväčší a doslova revolučný skok v tom, ako vieme editovať DNA v bunkách živých organizmov, predstavuje technológia CRISPR/Cas9. Prvá aplikácia tejto technológie bola publikovaná v roku 2012 a jej hlavní vynálezcovia Jennifer Doudna and Emmanuelle Charpentier boli odmenení Nobelovou cenou v roku 2020.
Za posledných 10 – 11 rokov sa technológia CRISPR výrazne zdokonalila a začala sa používať aj na editovanie, teda zmenu DNA v ľudských bunkách a aj telách pacientov, inými slovami in vivo.
V laboratóriách sa táto technológia používa takmer bežne na modifikovanie DNA rôznych laboratórnych organizmov či buniek, ale aj ako doručovateľ rôznych látok a enzýmov na špecifické použitie v DNA podľa predefinovanej a unikátnej DNA adresy, ktorá sa vloží do CRISPR technológie.
Ako by mohla táto technológia ovplyvniť evolúciu ľudskej populácie?
V tomto prípade si myslím, že vplyv CRISPR na evolúciu ľudí bude minimálny. Jednak z regulačných dôvodov, pretože zmena DNA kódu nie je možná na úrovni pohlavných buniek či zygoty, teda oplodneného vajíčka.
Ďalej je tu aj generačný cyklus ľudí, ktorý je momentálne asi 27 rokov/generáciu, ako aj fakt, že nemáme zatiaľ technológiu, ktorá by umožnila aplikáciu CRISPR v takomto populačnom rozsahu. Koniec koncov, my ani jednoznačne nevieme, čo je pre nás „evolučne“ dobré, a čo nie je.
Určitá a špecifická zmena v DNA jedného človeka môže mať iný následok u iného človeka, pretože nie sme všetci geneticky rovnakí, a to, ako sa správame k prostrediu, v ktorom žijeme, je tiež odlišné pre rôznych ľudí a závisí od súčtu funkcií mnohých génov. Pokiaľ zmeníme samých seba, čo môže trvať generácie, prostredie sa tiež zmení a nikto nevie predpovedať, akým smerom.
V populárnej vedeckej literatúre sú, samozrejme, rôzne špekulácie o tom, ako by sme sa mohli zmeniť, napríklad ako budeme vedieť pripraviť lepších astronautov/kozmonautov na dlhé medziplanetárne lety pomocou manipulácie s ich imunitným systémom.
Môže genetické inžinierstvo pomôcť pri zvládaní globálnych problémov, ako je pandémia alebo hladomor?
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Môže nám genetické inžinierstvo pomôcť pri zvládnutí pandémií alebo hladomoru?
- Mohli by sme mať vďaka genetickým úpravám nadpriemerné mentálne alebo fyzické schopnosti?
- Bude táto technológia prístupná každému?
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom