„Všetko bolo zničené a plné krvi.“ Svedectvá tých, čo prežili teror v Izraeli

Svedectvá očitých svedkov, respektíve preživších nejakých nešťastí, katastrof či ľudských tragédií, sú mimoriadne silné a dojemné príbehy. Výnimkou nie sú ani výpovede ľudí, ktorí prežili nečakané sobotňajšie vyčíňanie Hamasu v Izraeli, počas ktorého bolo zajatých, zavraždených a unesených mnoho obyvateľov tohto blízkovýchodného štátu.

The Jerusalem Post uvádza, že vstupná hala hotela David pri Mŕtvom mori bola v utorok preplnená, ale príčinou nebol zvyčajný radostný rozruch turistov užívajúcich si slnečnú dovolenku, boli to ľudia z juhu krajiny, ktorí sa stále pokúšali spracovať traumu, ktorú zažili cez víkend pri masívnom útoku Hamasu.

Informácie o kamarátoch a rodine cez sociálne siete

Väčšina ľudí, ktorí sedeli v malých skupinách, boli evakuovaní z miest blízko hraníc s Gazou, zatiaľ čo iní prišli podporiť svojich blízkych. Jedna takáto skupina pozostávala z dvojice Haim a Hannah, ktorí patrili k zakladateľom kibucu Beeri, ktorý bol jedným z tých, ktorých atak Hamasu výrazne zasiahol.

Samotný Haim pre izraelské médiá povedal, že celú sobotu strávil vo svojej chránenej izbe spolu so svojím synom a vnukom až do momentu, kým ich vojaci neevakuovali. O aktuálnom dianí bola Hannah, ktorá odišla stráviť deň do Tel Avivu, informovaná cez ich syna. Našťastie sa teroristi nevlámali do domu dvojice, no Haim a jeho rodina boli informovaní o hrozných osudoch svojich priateľov a susedov prostredníctvom správ odoslaných v rôznych skupinách na WhatsAppe a na Facebooku.

Ruská propaganda vidí za útokom na Izrael prekvapivého vinníka: Sami však z udalosti ťažia

The Times of Israel píše o ďalšom svedectve. Avital Aladjemová sa ukrývala vo svojej bezpečnej izbe s jedným susedom a aj ona komunikovala so svojím susedom Adi Vital-Kaplounom cez aplikáciu WhatsApp, keď teroristi Hamasu vyhodili do vzduchu jej vchodové dvere a vstúpili do domu v sobotu asi o 13:30.

Ženy sa utekali schovať pred teroristami. Suseda, ktorý sa skrýval spolu s Aladjemovou, objavili ozbrojenci, zastrelili ho a zabili. Našla sa aj Aladjemová, ktorú vytiahli zo skrine, ktorá slúžila ako jej skrýša. Ozbrojenci následne priniesli Vital-Kaplounove deti odvedľa vo veku 4,5 mesiaca a 4 roky a začali prechádzať kibucom. Vital-Kaploun bol nezvestný.

Situácia v Izraeli bola ešte pred pár dňami ako z rozprávky. Navštívili sme dnes bombardovanú oblasť (REPORTÁŽ)

„Všetko bolo zničené a plné krvi; brali nás od domu k domu so streľbou dookola, ako pálili domy a autá,“ povedala Aladjemová, ktorá s jedným z teroristov, ktorý niesol kričiace 4-ročné dieťa na pleciach, pochodovali k plotu okolo kibucu a potom smerom k pásmu Gazy. „Ja, deti a teroristi. ,Rýchlo, rýchlo,‘ hovorili stále,“ dodala s plačom Aladjemová.

Niektoré rodiny už v minulosti zažili podobné hrôzostrašné zážitky

CNN prináša azda ešte šokujúce slová. Ide o svedectvo rodiny Shindlerovcov, ktorá žije v kibuci Kerem Shalom ležiacom len pár krokov od miesta, kde sa militanti prebíjali buldozérmi cez hranicu Gazy, keď začali vraždiť civilistov.

„Zobudili nás o 6:30, najvyššia pohotovosť. Išli sme do kúpeľne. Odvšadiaľ sme začali počuť výstrely a dom a obývačku zaplnili guľky. Môj manžel počul v dome zvuky v arabčine. Okamžite vošiel do bezpečnej miestnosti a držal kľučku dverí, aby sa nikto nedostal dnu. Kričali na nás: ,Sme vojaci IDF, chceme vojsť,‘,“ podotkla matka šiestich detí Revital Shindlerová.

Tá dodala, že vojaci k dverám hodili granát, kvôli ktorému jej manžel Amichai skončil v nemocnici a jednu nohu mu museli amputovať. 

Nie je to prvýkrát, čo táto rodina zažila bolesť z teroristického útoku. Pred viac ako desiatimi rokmi stratili Amichaiovho 24-ročného brata. Zastrelili ho militanti počas jedného z mnohých vzplanutí napätia medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. „Vracajú sa mi spomienky spred trinástich rokov, aby som sa vyrovnala s týmto masakrom, touto príšernosťou. Je to také ťažké a smutné,“ vysvetlila so slzami v očiach Revital Shindlerová.

The Jerusalem Post dopĺňa, že medzi týmito preživšími panuje pocit beznádeje a zúfalstva, keď opisujú, ako sú vystavení útokom, aké zatiaľ nikdy nevideli. Väčšina ľudí rýchlo poukázala na to, že sú zvyknutí na raketovú paľbu a červené výstražné sirény a že ich to už netrápi, ale toto bolo niečo nové a iné, čo zlomilo ich aj tak obdivuhodné odhodlanie a bojovnosť.