Prevratný objav v Egypte: Archeológovia našli 3 400 rokov starý cintorín
- V Egypte boli objavené staroveké hrobky
- Obsahujú mumifikované telá spred 3 400 rokov
- V Egypte boli objavené staroveké hrobky
- Obsahujú mumifikované telá spred 3 400 rokov
V oblasti Tuna El-Gebel v južnom Egypte, konkrétne v guvernoráte Minya, našli egyptské úrady zodpovedné za turizmus a starožitnosti v nedeľu cintorín, ktorý sa datuje do obdobia Novej ríše starovekého Egypta.
Ako informuje portál News Ghana, cintorín starý približne 3 400 rokov, pochádzajúci z doby Novej ríše v starovekom Egypte, bol miestom posledného odpočinku pre významných činiteľov a kňazov. Túto informáciu potvrdil Mostafa Waziri, hlavný predstaviteľ Najvyššej rady pre pamiatky (SCA).
Vzácny cintorín
Egyptský tím archeológov pod vedením SCA objavil cintorín v oblasti Al-Ghuraifa, konkrétne v nekropole Tuna El-Gebel v Minya. Tento cintorín obsahuje mnoho skalných hrobiek a stovky ďalších archeologických predmetov, ako informoval Waziri.
Pohrebisko pochádza z doby Novej ríše, keď v období medzi 16. a 11. storočím pred naším letopočtom dosiahol Egypt postavenie svetovej veľmoci.
Táto etapa v histórii Egypta zahrňuje 18., 19. a 20. dynastiu, ktoré sa datujú od roku 1549 pred Kristom až do roku 1069 pred Kristom.
„Sedem rokov sme hľadali tento cintorín v Novej ríši a konečne sme ho našli v tejto sezóne vykopávok,“ uviedol Waziri.
Zachovalý papyrus
Medzi novými objavmi je aj pestrofarebná drevená rakva, ktorá patrila dcére veľkňaza Djehutyho, ktorý bol známy tiež pod menom Thoth.
Thoth bol bohom mesiaca, matematiky, svätých spisov, mágie a vedy. Bol tiež vyslancom a zapisovateľom bohov. Thotha často zobrazovali v podobe vtáka ibisa alebo ako paviána.
Archeológovia tiež objavili papyrus dlhý približne 15 metrov, ktorý je napriek svojmu veku výnimočne zachovalý, vyzerá takmer, „ako keby bol namaľovaný včera“. Vystavený bude vo Veľkom egyptskom múzeu.
Podľa Waziriho tím archeológov ďalej objavil amulety, šperky, kamenné a drevené rakvy s múmiami a súbor keramických a drevených figúrok zvaných ushabti.
Molekuly potrebné pre život
Čo sa týka nových objavov, vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) odhalil na mesiaci Jupitera Európa prítomnosť oxidu uhličitého. Mesiac pokrýva hrubá vrstva ľadu a najnovší objav zvyšuje možnosť, že vo vodnom prostredí pod ľadom sú podmienky pre existenciu života. TASR informuje podľa agentúry AFP, amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a webu Live Science.
Európa je o niečo menšia ako Mesiac a pod hrubou kôrou vodného ľadu ukrýva oceán slanej vody. Prítomnosť tekutej vody robí z tohto mesiaca Jupitera zaujímavý objekt skúmania. Doteraz sa však nepreukázala prítomnosť organických molekúl v tamojšom oceáne. Ide najmä o zlúčeniny uhlíka, ktorý je základným stavebným prvkom života na Zemi.
JWST oxid uhličitý objavil v historicky mladšej oblasti Tara Regio. To naznačuje, že na Európu sa nedostal asteroidmi z okolitého vesmíru.
„Predchádzajúce pozorovania Hubbleovho vesmírneho teleskopu ukazujú dôkazy o soli pochádzajúcej z oceánu v (oblasti) Tara Regio,“ uviedla Samantha Trumbová, planetárna vedkyňa z Cornellovej univerzity.
„Teraz vidíme, že tam je aj silne koncentrovaný oxid uhličitý. Myslíme si preto, že uhlík má svoj pôvod pravdepodobne vo vnútornom oceáne (Európy). To nie je triviálna vec. Uhlík je biologicky nevyhnutný prvok,“ vysvetlila.
Trumbová je hlavnou autorkou jedného z dvoch článkov o nových pozorovaniach Európy v časopise Science. Hlavný autor druhého je Geronimo Villanueva z Goddardovho centra vesmírnych letov NASA.
„Na Zemi má život rád chemickú rozmanitosť – čím viac rozmanitosti, tým lepšie. Sme život založený na uhlíku. Pochopenie chémie oceánu na Európe nám pomôže určiť, či je nepriateľský voči životu, ako ho poznáme, alebo či by mohol byť dobrým miestom pre život,“ uviedol Geronimo Villanueva.
Oblasti chaosu
Vysoké koncentrácie oxidu uhličitého astronómovia objavili v „oblasti chaosu“. V nej je narušená ľadová kôra a na povrch Európy sa dostávajú materiály z oceánu pod ľadom. Pretože oxid uhličitý nie je dlhodobo stabilný, vedci sa domnievajú, že na povrch mesiaca sa dostal relatívne nedávno.
Podľa výskumu z roku 2022 má povrch Európy v priemere približne 60 miliónov rokov. Terén „oblastí chaosu“ je omnoho mladší.
Európu by mali v najbližšom období preskúmať dve vesmírne misie. ESA (Európska vesmírna agentúra) v apríli vypustila sondu JUICE (Jupiter Icy Moons Explorer), ktorá tam dorazí v roku 2031. Podľa plánu vykoná 35 preletov okolo troch Jupiterových mesiacov Európa, Ganymedes a Callisto.
NASA tam vyšle v októbri 2024 misiu Clipper, ktorá bude z obežnej dráhy hľadať molekuly a podmienky vedúce k životu.