Umieranie by nás nemalo desiť. Koučka zbavuje ľudí strachu z umierania

Vo filmoch to často opisujú ako „posledné chvíle“. A keď plynú, skutočne sa môžeme stretnúť s božskými, respektíve nadprirodzenými bytosťami, ukázal prieskum.

Čo sa ale na konci ľudského života deje s telom? Odpoveď na túto otázku priniesla odborníčka na paliatívnu medicínu Kathryn Mannixová hovoriac o procese zvanom „obyčajné umieranie“.

Dnes je už táto známa 64-ročná britská doktorka na dôchodku, no zavítala na rozhovor pre BBC, kde celý proces opísala. Sama hovorí, že dúfa, že sa „vyrovná so strachom“, ktorý zo smrti mnohí z nás pociťujú.

Mannixová celý proces prirodzeného umierania prirovnala k „starému mobilnému telefónu“, ktorý sa čoraz ťažšie nabíja. Väčšina z nás si ani neuvedomí, že sa to už deje, hovorí v diskusii o strachu z konca.

„Nejde o nejaký desivý duševný stav. Je to stav, keď už nič neviete,“ cituje ju New Zealand Herald.

„Prvé viditeľné znamenie je, že telu začína dochádzať energia. Takmer, ako keď máte starý mobilný telefón a batéria už v ňom nevydrží nabitá.“

„(U človeka) je nabíjačkou spánok, a to vo väčšej miere než jedlo alebo pitie. V skutočnosti veľa umierajúcich ľudí necíti veľký hlad, a to je v poriadku. Neumierajú kvôli tomu, že nejedia. Nejedia, pretože ich telo umiera,“ vysvetlila v televízii, ktorú citoval portál GBN.

Podnájom výrazne skracuje život: Podnájomníci starnú rýchlejšie než fajčiari či nezamestnaní ľudia

Takže ako čas plynie, ľudia postupne potrebujú viac spánku. Dobíjajú si totiž energiu, aby dokázali premýšľať, ale aj robiť to, čoho sú ešte schopní. A potom sa postupne z čoraz častejšieho spánku dostávajú do bezvedomia. Medzi týmito dvomi štádiami však rozdiel nespoznáme, hovorí doktorka.

Vypnutie tela

Mannixová uznáva, že umieranie sprevádzajú aj momenty, ktoré môžu blízkych – rodinu či priateľov – znepokojovať. Ide však podľa nej stále len o súčasť „vypínania tela“.

Má pritom na mysli napríklad namáhavé dýchanie u umierajúceho, známe aj ako takzvané smrteľné hrnutie či chrapot. Mannixová však upokojuje ľudí s tým, že ide len o telesný reflex.

Mozog totiž spúšťa reflexné dýchacie vzorce. Tie sa vyznačujú hlbokým dýchaním, postupne sú však stále plytšie, a potom sa opäť prehĺbia. Tento proces sa opakuje viackrát. Človek dýcha pomaly, potom rýchlejšie a zase pomaly.

S lacnou naftou sa môžeme rozlúčiť, jej cena opäť vystrelila: Analytik prezradil, čo môžeme očakávať

„Ak ste to ešte nevideli, možno si pomyslíte, že osoba, ktorá dýcha napríklad rýchlo, ale plytko, má problémy s dýchaním alebo jej je nepríjemne. Tento človek je však úplne v bezpečí,“ poznamenala.

„A potom na samom konci života zvyčajne nastane jedna z tých fáz pomalého dýchania.“ Príde posledný výdych a po ňom sa už opäť nenadýchneme. Lekárka sa týmto usilovala zmierniť možné obavy z procesu, ktorý sama nazýva pojmom „obyčajné umieranie“.

„Nedokážeme zariadiť, aby to nebolo smutné, ale myslím si, že zbaviť ľudí strachu je mojím poslaním.“