Michal Drienik: Lucidné sny mám často. Na ich privolanie existuje zvláštna technika

8. novembra 2023 o 16:24

Michal Drienik je mladý úspešný muž
Napísal niekoľko motivačných kníh, ale sám si prešiel tŕnistou cestou
Dnes sa nedokáže neusmievať a to učí aj iných

Michal Drienik učí ľudí byť lepšími verziami seba Michal Drienik/Archív

Michal Drienik je mladý úspešný muž
Napísal niekoľko motivačných kníh, ale sám si prešiel tŕnistou cestou
Dnes sa nedokáže neusmievať a to učí aj iných

Michal Drienik, mladý úspešný muž, nemá rád, keď ho niekto volá mentor alebo kouč, hoci to o sebe sám píše na svojom Instagrame. Tvrdí, že žijeme vo svete slov, a preto chápe, že aj na jeho poslanie potrebujú ľudia nejakú „škatuľku“.

Okrem niekoľkých úspešných kníh Michal natáča motivačné videá, školí veľké spoločnosti a vedie rôzne kurzy o tom, ako zo seba urobiť tú najlepšiu verziu seba.

Robiť s ním rozhovor bolo pre mňa veľmi príjemným zážitkom. Michal sa celý čas smial, a to dodalo, pevne verím, rozhovoru tú správnu šťavu. Hneď potom, ako sme skončili, som bola plná odhodlania „prepísať svoje vnútro“, ako to sám Michal volá.

Čo robí Michal ešte predtým, ako sa vyberie z domu?
Kedy a prečo nastala v jeho rozmýšľaní radikálna zmena?
Ako na sebe začal pracovať?
Čo všetko si vieme vymanifestovať a ako sa to robí?

Ako začínaš svoj deň?

Ja začínam svoj deň tak, že premýšľam nad tým, čo budem v ten deň robiť, pretože mám veľmi veľa povinností. Snažím sa nastaviť na to, nech zo seba vydám čo najviac, nie v nejakom motivačnom zmysle, ale nech som proste tým najlepším človekom, akým môžem byť.

Nech na ľudí nie som príliš prudký, nech nekričím na ľudí, s ktorými pracujem, a nech som vždy tým dobrým človekom. To je taká moja zásada, pretože nechcem raniť slovami, tak ako mne niekto niekedy ublížil, keď som bol dieťa.

A takto si nastavený odmalička, alebo prišiel v tvojom živote nejaký zlomový bod, ktorý odštartoval zmenu?

Vieš čo, prišiel veľmi zlomový bod, ja som sa veľmi dlho venoval cvičeniu vo fitku, so športovcami som trávil strašne veľa času. Ale jedného dňa som si natrhol ľavú ruku na štyroch miestach.

To bolo v čase, keď sme s kamarátom budovali web stránku o cvičení, ktorá dnes už zanikla. Točili sme videá o tom, ako sa stravovať, ako športovať či ako viesť nejakú lepšiu životosprávu, a ja som mal v pláne, že sa tým chcem živiť. Lenže natrhol som si ruku tak, že som schudol asi 17 kíl za dva mesiace.

Vtedy som prvýkrát objavil, že čo sú to depresie. Mal som 21 rokov a dovtedy som si robil srandu ako taký nevyzretý človek, že čo to je depka, to len ľudia preháňajú. No a vtedy som tak okúsil, že keď niečo takéto poviem, tak príde život a dá mi facku, že tu máš, odtrp si to.

Tak som sa začal hľadať, začal som sa pýtať seba, že čo by som asi v živote chcel robiť, aby to malo zmysel, začal som čítať knihy a meditovať.

Takisto som si uvedomil, že mám v sebe veľmi veľa nevyliečených programov a bolestí, s ktorými by som mohol pracovať, pretože sú to vzorce myslenia, niečo naučené, čo ma vie veľmi rozhnevať či zabolieť, a potom to nevedome prenášam na iných ľudí. Takže zhruba v tých 21 rokoch som s týmto začal.

Zobrazit příspěvek na Instagramu

Příspěvek sdílený Michal Drienik • Mentor • Coach • Spisovateľ (@michal.drienik)

A čo všetko presne si pre toto „preladenie mindsetu“ robil?

Ako prvé mi prišli do života klasické knižky, ktoré mi dala mamina, vtedy som s ňou ešte býval. Tie knihy sa volali Pokojný bojovník a Mních, ktorý predal svoje ferrari, taká úplne základná možno ezoterika či motivačný osobný rozvoj…

Takže také knihy som začal študovať, a potom som si na internete našiel niekoľko ľudí, niektorí ich volajú mentori, aj mňa tak volajú, ale ja to nejako nemusím… No a začal som sledovať napríklad Elliotta Hulsa, to bol YouTube ešte v plienkach, ale aby som bol konkrétny, začal som meditovať.

Mne to veľmi zmenilo život, aj keď v dnešnej dobe stále veľa ľuďom meditovanie znie ako niečo sci-fi, niečo ezoterické, niečo také príliš zvláštne. Preto, keď o tom ľuďom rozprávam, tak sa im to snažím sprostredkovať cez pojmy ako relax alebo odpútanie sa od akýchkoľvek myšlienok, upokojenie sa či hľadanie celkového pokoja v živote. Takže ja som začal pravidelne každý deň meditovať.

Začal som sa zaujímať o to, čo sú vlastne myšlienky, že „ty kokos, však tie myšlienky, čo mi lietajú hlavou, to ani nie som úplne ja“. Uvedomil som si, že dokážem nielen zmeniť myslenie, ale aj byť pokojnejší. Takže toto mi veľmi pomohlo.

Pýtal som sa sám seba, čo v živote chcem, kam chcem smerovať, až som musel prísť na uvedomenie, že vo výsledku sú to tie činy, ktoré robí človek v skutočnosti. Samozrejme, keď inak myslíme, máme potom iný pohľad na svet a môžeme vidieť viacej príležitostí než prekážok.

Okrem meditácie a nasledovania cieľov si všímam všetky zlé pocity, strachy, vlastnosti, a premýšľam, čo to vo mne spôsobilo, či už v detstve, alebo v minulosti, či to bolo pred mesiacom, ale celý čas myslím na to, čo je moja finálna vízia života.

Slovenka má prácu snov: Počas našich privátnych letov si môžu pasažieri na palube urobiť vlastnú párty

Ovplyvnila táto tvoja „premena“ nejako aj tvoje vzťahy? Zmenili sa?

Veľmi (smiech)… Keď človek príde k novým myšlienkam, tak sa mení. A na to ľudia nie sú zvyknutí, že sa niekto zmení. Je taký zvyk, že nejaký si bol na základnej škole, potom na strednej, tak taký máš byť už celý život.

Na strednej škole som naozaj veľa pil. Fajčili sme, aj ľahké drogy a tak, a začal som sa zamýšľať nad tým, či je to vôbec nutné. Cvičil som, čítal som knihy, meditoval, písal som články a venoval som sa trošku iným veciam, a prestali si so mnou rozumieť moji kamaráti, respektíve ja s nimi.

Oni ma aj svojím spôsobom prijali, ale ja som bol taký, že mne príde strata času sedieť do druhej v noci na bare, potom v sobotu to isté, a byť rozbitý dva, tri dni, pomaličky sa potom dávať dokopy a zase opakovať ten kolobeh.

Ja som mal vždy veľmi veľa kamarátov, bol som taký ten stredobod pozornosti, respektíve chcel som zliepať vzťahy dokopy, nech je každému dobre. Ja som mal taký syndróm, aby sa mal každý dobre, aby sa každý bavil. Keď som prestal, celá partia 15 ľudí sa pomaličky rozpadla a každý si šiel svojou cestou.

Postupne som si našiel nových kamarátov, ktorých zrátam na jednej ruke, ale je to o dosť lepšie, ako mať známu partiu 20 ľudí. Najviac sa mi ale zmenil asi vzťah samého so sebou.

Na svojom Instagrame sa vo veľkom venuješ manifestácii… Toto praktizuješ tiež, odkedy medituješ, alebo ako to je?

Toto je tiež taká kontroverzná téma aj v dnešnej dobe… Ja sa snažím, aby ľudia mali celkovo lepšiu kvalitu života. Kedysi vyšiel film Tajomstvo, ale ten to tak príliš nadnesene predniesol, že „čokoľvek si želáte, všetko budete mať“… Poviem ale niečo, čo sa stalo mne, a úplne ma to presvedčilo, že ako to funguje a čo to znamená.

V prvom rade, pre mňa manifestácia znamená, že človek môže žiť život, aký chce, byť osobou, akou chce byť, no stane sa to vtedy, keď človek bude na sebe dosť makať, bude robiť správne rozhodnutia a príde mu to, čo chcel, vhodným spôsobom.

Napríklad niekto chce nové auto, tak sa mu stane, že ho v práci povýšia a to auto si bude môcť zrazu dovoliť. Mne sa v živote veľakrát stala nejaká „magic“. Napríklad keď som mal 22 rokov a už som robil na YouTube videá, hovoril som si, že by som chcel nový notebook, novú kameru, mikrofóny a tak…

zdroj: Michal Drienik/Archív

Naši sa vtedy rozvádzali a mali sme veľmi málo peňazí, ja som sa len začal dávať finančne dokopy. Povedal som si teda, že si to skúsim vymanifestovať a vesmír ukáže, či to naozaj funguje, a ak nie, ja tomu nikdy v živote nebudem veriť. A tak som si začal predstavovať, že dostávam od cudzej neznámej osoby, ktorú nepoznám, tisíc eur.

Sedel som, asi 5-10 minút som si to predstavoval, a potom som si v Alze nahádzal do košíka všetko, čo by som chcel. Potom som išiel meditovať, nech vypustím hlavu, a nemyslím na nič. Toto som opakoval asi štyri až päť dní, a v tom mi napísala nejaká žena, o ktorej som vedel len to, že je z nášho mesta.

Volala sa Monika a napísala mi: „Ahoj, Michal, chcela by som podporiť tvoju tvorbu finančne a darujem ti tisíc eur.“ Pre mňa to bol strašný šok, stretol som sa s ňou, prišli sme k bankomatu, dala mi peniaze ako darček, tri hodiny som sa s ňou ešte rozprával na parkovisku o živote, a odišla. Odvtedy som o nej nepočul.

Takže to bol taký môj veľký znak toho, že keď to myslím úprimne a som odhodlaný pre to aj niečo robiť, tak život to podporí. Podľa mňa by bol život veľmi nudný, keby som veril iba v to, že všetko je už nalinajkované. Dáva mi to v živote nádej a myslím si, že veľa ľudí si aj nevezme život vďaka tomu, že nájde v niečom nejakú nádej.

A funguje to iba na tej myšlienkovej báze, alebo sú aj nejaké iné formy manifestácie?

Tých spôsobov, ktorými môže človek niečo začať žiť, alebo niečo zhmotniť, je určite veľa, ale ja sa ich nesnažím ľudí učiť. Sú rôzne nástenky vízií, alebo si ľudia všade lepia afirmácie…

Presne na to som sa chcela neskôr spýtať, že čo hovoríš na „nástenky želaní“?

No, ja si myslím, že si tým človek rozhodne neškodí, keď vie, čo v živote asi chce. Aby nad tým mohol rozmýšľať, aby si s tým náš mozog, ktorý je dizajnovaný na to, aby hľadal riešenia na problémy, vedel poradiť.

Je to super, ale mne sa zdá, že ľudia sa tak strašne ponoria do osobného rozvoja, že sa tým zahltia z každej strany. Ja skôr učím ľudí, aby nerozprávali o tom, čo v živote nechcú, ale o tom, čo chcú. Čiže treba si uvedomiť nie to, čo sa mi nepáči, ale začať hľadať to, čo by som chcel, a zase iba preto, aby náš mozog dokázal vidieť riešenia.