Slovenské nemocnice zakazujú návštevy. Dôvodom je zhoršujúca sa epidemiologická situácia

Univerzitná nemocnica v Bratislave na sociálnej sieti informuje o tom, že od 21. novembra platí zákaz návštev. Dôvodom je zhoršujúca sa epidemiologická situácia.

„Vzhľadom na aktuálne sa zhoršujúcu epidemiologickú situáciu v Univerzitnej nemocnici Bratislava a v Bratislavskom kraji sme museli pristúpiť k obmedzeniu návštev od 21. novembra,“ uvádza nemocnica s tým, že výnimku pre návštevu môže vo výnimočných prípadoch udeliť prednosta alebo primár.

K bratislavskej nemocnici sa pridáva aj nemocnica v Bánovciach nad Bebravou. Zákaz návštev začne platiť od stredy 22. novembra. Informuje o tom agentúra TASR s tým, že dôvodom je aj v tomto prípade zhoršená epidemiologická situácia v súvislosti so zvýšeným výskytom respiračných ochorení.

Tento zákaz bude platiť až do odvolania. Riaditeľka nemocnice Mina Bobocká uviedla, že primárnym zámerom je ochrana zdravia hospitalizovaných pacientov a personálu z dôvodu zvýšeného výskytu respiračných a chrípkových ochorení.

Výnimku zo zákazu návštev môže udeliť nemocnica po predošlej dohode s primárom v prípade pacientov v terminálnom štádiu ochorenia alebo z dôvodu návštevy kňaza, a to pri dodržaní všetkých epidemiologických opatrení. Príbuzní môžu odovzdať osobné potreby pre pacientov denne službukonajúcemu personálu na oddelení.

Chorobnosť klesla

Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia (ARO) v 46. kalendárnom týždni klesla o 7,1 percenta. Znížila sa tiež chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO), a to o 2,2 percenta. TASR o tom informovali zo sekcie epidemiológie a pripravenosti na pandémie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Epidemiológovia počas týždňa zaznamenali 37 436 prípadov ARO. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Trnavskom kraji, najnižšiu v Trenčianskom kraji. Ochorenia sa vyskytli najčastejšie vo vekovej skupine detí do piatich rokov. „Priebeh ochorení bol komplikovaný u 950 osôb, čo predstavuje 2,5 percenta zo všetkých ARO,“ priblížil úrad.

Ako chrípku a CHPO v 46. týždni nahlásili 3 423 ochorení, čo predstavuje 9,1 percenta z celkového počtu ARO. Najvyššia chorobnosť bola v Trnavskom kraji, najnižšia v Košickom kraji. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť na CHPO bola vo vekovej skupine do piatich rokov.

V spomínanom období nahlásilo šesť materských škôl prerušenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Zákaz návštev v súvislosti so zvýšeným výskytom ARO a CHPO platil v 46. kalendárnom týždni v dvoch zdravotníckych zariadeniach, išlo o nemocnicu s poliklinikou v Rimavskej Sobote a nemocnicu v Starej Ľubovni.

Problémy môže urobiť aj chrípka

Choroby nám v aktuálnom období naplno ukazujú svoju silu. Najnovšie však vedci prišli s prekvapivým tvrdením. To by malo potvrdzovať, že ľudia môžu pociťovať takzvané „dlhé prechladnutia“, teda akútne respiračné infekcie s dlhodobými príznakmi.

Niektoré z najčastejších príznakov zahŕňajú kašeľ, bolesť žalúdka a hnačku viac ako štyri týždne po počiatočnej infekcii. Závažnosť ochorenia sa javí ako kľúčový faktor rizika dlhodobých symptómov.

„Zistenia naznačujú, že po akútnych respiračných infekciách, iných ako covid, ako je napríklad prechladnutie, chrípka alebo pneumónia, ktoré zostali nepoznané, môžu mať dlhodobé zdravotné dôsledky,“ uvádza The Guardian.

Vedci však zatiaľ nemajú dôkazy, ktoré by naznačovali, že symptómy majú rovnakú závažnosť alebo trvanie ako ochorenie covid-19. 

Spomínaná štúdia vedená Queen Mary University of London (QMUL) bola publikovaná v časopise Lancet’s EClinicalMedicine.

„Naše zistenia sa môžu zhodovať so skúsenosťami ľudí, ktorí zápasili s dlhodobými príznakmi po infekcii dýchacích ciest napriek negatívnym testom na covid-19,“ povedal profesor Adrian Martineau, klinický profesor respiračných infekcií a imunity na QMUL.

„Prebiehajúci výskum dlhodobých účinkov covid-19 a iných akútnych respiračných infekcií je dôležitý, pretože nám môže pomôcť prísť na koreň toho, prečo niektorí ľudia pociťujú dlhšie príznaky ako iní. V konečnom dôsledku by nám to mohlo pomôcť identifikovať najvhodnejšiu formu liečby a starostlivosti o postihnutých ľudí,“ dodáva Martineau.

Výskumníci zistili, že ľudia pociťujú dlhodobé príznaky (alebo dlhé prechladnutia) po infekciách dýchacích ciest, ktoré sú negatívne testované na covid-19. Ich zistenia naznačujú, že niektorí ľudia môžu trpieť dlhodobými následkami prechladnutia, chrípky alebo zápalu pľúc.

Odborníci skúmali údaje od 10 203 ľudí, ktorí sa zúčastnili na štúdii Covidence UK o koronavíruse v populácii. V čase tejto analýzy trpelo 1 343 infekciou covid a 472 malo respiračnú infekciu s negatívnym testom na covid.

„Výsledky ukázali, že 22 % ľudí s týmto ochorením trpelo predĺženými príznakmi po infekcii. Rovnako to však bolo aj v prípade ľudí, ktorí ochoreli na ‚bežné‘ prechladnutie či chrípku,“ povedal Martineau.

Štúdia ukazuje, že ľudia s covidom mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť problémami s chuťou, čuchom a točením hlavy, alebo závratmi, ako tí bez nich. Trpeli aj búšením srdca, potením a vypadávaním vlasov.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality