Desiatky komerčných lietadiel „zablúdili“, zradilo ich GPS. Niekto na ne útočí

Posádky komerčných letov čelia podľa ich slov „nemysliteľným“ hrozbám. Stretávajú sa s prípadmi takzvaného „spoofingu“, teda útokov na informačnú bezpečnosť, pri ktorých sa páchateľ vydáva za niekoho iného.

Spoofing počas komerčných letov spôsobuje zlyhanie navigačných systémov. Incidenty pribúdajú, sú si zakaždým podobné a sú ich už desiatky. 

Ako píšu The New York Times i portál Vice, koncom septembra takto zlyhali viaceré komerčné lety pri Iráne. Lietadlá najprv dostali falošné GPS signály. Tie pritom útočníci špeciálne navrhujú tak, aby oklamali lietadlové systémy. Posádka si následne môže myslieť, že sa nachádza na celkom inom mieste.

Jedno z lietadiel takýmto spôsobom bez povolenia takmer vletelo do iránskeho vzdušného priestoru. Odvtedy letecké posádky uvádzajú, že situácia sa zhoršila.

„Uvedomili sme si, že došlo k problému, pretože autopilot sa začal otáčať doľava a doprava. Bolo zrejmé, že niečo nie je v poriadku,“ informovali členovia medzinárodnej skupiny pilotov Opsgroup.

Kto je za tým?

Lietadlá môžu zvyčajne bezpečne lietať bez satelitných signálov. Veľké komerčné stroje majú najmenej šesť alternatívnych navigačných systémov, uviedli piloti. Na falšovanie signálov sa však zdajú byť náchylnejšie obchodné lietadlá ako Dassault Falcon, Gulfstream a Bombardier.

Podľa NYT táto situácia môže vyvíjať tlak na letectvo v snahe zdokonaliť svoje ekonomické a bezpečnostné systémy. Na satelitné signály sa spoliehajú svetové finančné trhy, telekomunikačné spoločnosti, poskytovatelia energie, vysielatelia a ďalšie odvetvia.

Odborníci tvrdia, že päťdňové prerušenie satelitných signálov môže v niektorých prípadoch krajinu vyjsť na 6,3 miliardy dolárov.

Väčšine Slovákov sa neoplatí vlastniť auto. Ak nenajazdíš určitý počet kilometrov, na kúpu nemysli

Čo sa týka spoofingu, donedávna ešte šlo o príliš náročný a drahý proces, ktorému mohli rozumieť len vysokokvalifikovaní odborníci.

Ceny ale podľa ďalších štúdií rýchlo klesajú a na GPS signál tak môžu útočiť aj amatérski nadšenci. Stačia im na to údajne návody z internetu. 

„Za posledných pár rokov sa zmenilo to, že spoofing sa presunul z teórie vo výskumných článkoch a laboratóriách na skutočné udalosti,“ citoval NYT profesora Humphreysa z University of Texas.

Rozoznať útočníka je preto obzvlášť zložité. Izrael však polovici októbra uviedol, že v regióne obmedzil GPS a varoval pilotov, aby sa pri pristávaní nespoliehali na satelitné navigačné systémy. Deje sa tak v súvislosti s vojnou, ktorá vypukla po teroristických útokoch zo 7. a 8. októbra.

Unikátny výlet: Len pár km od slovenských hraníc otvorili najvyššiu šmykľavku Európy

Izraelské obranné sily nereagovali na otázky denníka The New York Times.

Ruská otázka

V súvislosti s falšovaním satelitných signálov sa v minulosti viaceré štúdie zamerali aj na ruské pôsobenie. Zistilo sa rozsiahle falšovanie z ruskej leteckej základne v Sýrii.

Spoofing sa tiež používal počas ciest Vladimira Putina v rámci ochrany šéfa Kremľa, ale aj v súčasnej vojne na zmätenie ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Ukrajina zas ruší ruské prijímače, no v tejto oblasti podľa NYT Kyjev nedosahuje takú úspešnosť ako Moskva. Technický expert z asociácie British Airline Pilots hovorí, že ruské rušenie dosahuje úrovne, aké ešte nikdy nevidel. Experti zaznamenali napríklad incident, pri ktorom bolo rušenie signálu cítiť až vyše 300 kilometrov od bojiska.

ÚVZ varuje pred nebezpečnými výrobkami. Môžu narušiť reprodukciu, obsahujú aj stafylokoka

Na Blízkom východe zas výskumný tím profesora Humphreyho zaznamenal prípady spoofingu, v rámci ktorého GPS pilotom tvrdilo, že sa nachádzajú priamo nad letiskom v izraelskom Tel Avive. V realite však leteli ďaleko odtiaľ.

Opsgroup tvrdí, že dostala približne 50 podobných správ. V niektorých prípadoch systémy pilotom klamlivo tvrdili, že sa ich lietadlá blížia k letiskám v Bagdade, Káhire alebo Bejrúte.

Spoofing podľa zakladateľa Opsgroup Marka Zeea odhalil základnú chybu v dizajne leteckej elektroniky, ktorá je založená na myšlienke, že signálom GPS možno dôverovať a nie je potrebné ich overovať.