Slovensko trpí „psychickou pandémiou“. Počet ľudí s problémami enormne vzrástol, poznáme dôvody

Psychické problémy trápia drvivú väčšinu mladých Slovákov. Taký je záver komplexného prieskumu nadnárodnej lekárenskej skupiny Pilulka a výskumnej agentúry Behavio, ktorý sa zameral na Slovensko, Českú republiku, Maďarsko a Rakúsko.

„Mladí ľudia vo veku 18 až 24 v prieskume priznali, že stres zažívajú často. Čísla ukazujú, že ide o každého tretieho mladého človeka. Vo vekovej kategórii od 25 do 34 rokov, to je 22 % opýtaných, a teda približne každý piaty Slovák,“ uviedol pre agentúru SITA country manager spoločnosti Pilulka Ján Šaulič.

Pokiaľ ide o duševné zdravie, sme na tom síce lepšie ako Maďari a Česi, ale horšie ako Rakúšania. Za posledný rok bojovalo so psychickými problémami až 60 % respondentov, pričom ďalších 17 % ich zažívalo často a 23 % ich nezažívalo takmer vôbec.

So stresom, smútkom či psychickým vypätím častejšie bojujú ženy (21 %) než muži (13 %). Zároveň je medzi nimi trikrát viac slobodných ľudí ako tých, čo žijú v manželstve. S vekom však miera psychických problémov klesá. Spomedzi ľudí vo veku 35 až 44 rokov ich zažíva iba 12 %, zatiaľ čo vo veku od 45 do 54 rokov 13 % respondentov.

Problémy v medziľudských vzťahoch

Hlavnou príčinou psychickej nepohody sú najmä problémy v medziľudských vzťahoch. „V rodine môže ísť o nedorozumenia medzi rodičmi a deťmi, osamelosť rodičov po tom, ako sa deti osamostatnia, nedostatok času dospelých detí pre rodičov alebo medzigeneračné problémy,“ vymenovala pre agentúru SITA Monika Martinezová, riaditeľka Linky dôvery, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie.

Mladých ľudí zas najčastejšie trápia partnerské vzťahy. „Osamelosť, single život a sklamania v partnerských vzťahoch, neschopnosť začleniť sa do vývinových etáp či splniť očakávania sociálneho okolia,“ opísala Martinezová.

Psychické problémy však nemusia korelovať iba s osobným životom, ale aj s pracovným prostredím, v ktorom trávime podstatnú časť svojho dňa. Nepriaznivé pracovné podmienky sa často prejavujú v podobe preťaženia, vyhorenia alebo celkovej nespokojnosti.

Negatívny vplyv na našu psychiku majú v neposlednom rade aj rozchody, úmrtie milovanej osoby či nedostatok záujmu zo strany blízkych. Z prieskumu vyplýva, že len 13 % ľudí pri riešení svojich problémov vyhľadá pomoc psychológa alebo psychiatra.

Hanbíme sa hovoriť o svojich problémoch

Šaulič ďalej vysvetľuje, že zhruba 37 % Slovákov hovorí o svojich psychických problémoch s partnerom alebo rodinou a 15 % sa zverí priateľom alebo kolegom. Ďalších 14 % ľudí sa obracia na internet, kde hľadajú riešenia prostredníctvom článkov a videí alebo diskutujú o svojich problémoch na rôznych fórach.

Až pätina (20 %) respondentov sa však rozhodne neriešiť tieto problémy vôbec. Existuje pritom niekoľko dôvodov, prečo ľudia odmietajú vyhľadať odbornú pomoc v závažných situáciách.

„Príčinou môžu byť predsudky, obavy, ako ich budú vnímať druhí ľudia, že budú ,označkovaní‘. Zo skúseností je to hlavne nedostatočná dostupnosť odborníkov z dôvodu financií a tiež preťaženosti odborníkov pre stále narastajúci výskyt chorôb v oblasti duševného zdravia a s tým spojené dlhé čakacie termíny,“ uviedla Martinezová.

V prípade, že sa ocitneš v náročnej životnej situácii, môžeš sa obrátiť na Linku dôvery Nezábudka, ktorá je k dispozícii 24 hodín denne. Táto bezplatná linka je prevádzkovaná Ligou za duševné zdravie a volať môžeš na číslo 0800 800 566.