Veľké porovnanie cien potravín v EÚ: Slováci na tom nie sú ani zďaleka najhoršie

Porovnanie cien potravín prinieslo zaujímavé zistenia. Na Slovensku máme v priemere lacnejšie potraviny ako naši bohatší susedia. Čo sa týka nových členov Európskej únie, najdrahšie potraviny má práve Estónsko. Slovenská republika sa ale pohybuje v spoločnosti Lotyšska, Slovinska a Česka.

Maďarsko bolo vlani lacnejšie o 10 % a Poľsko až o 28 % a má spolu s Rumunskom najlacnejšie potraviny v EÚ. Na základe dát z Eurostatu za rok 2022 na to upozornil analytik INESS Martin Vlachynský.

Poradím o rok podľa analytika určite zamieša potravinová inflácia z roku 2023. Väčšina východnej EÚ sa posunie bližšie k západným cenám, keďže inflácia tu až na výnimky bola vyššia.

„Za skokana tipujeme najmä Maďarsko s takmer 50-percentným medziročným rastom cien potravín. No rast cien potravín cez 15 % bol napríklad aj v Rakúsku, takže poradie sa zase až tak dramaticky nezmení,“ tvrdí analytik INESS.

Ceny potravín na Slovensku tak podľa analytika nie sú extrémne uletené pri porovnaní s inými štátmi. Dali sa nakúpiť aj lacnejšie, najmä pri porovnaní so susedným Poľskom.

„Môžeme špekulovať, prečo to tak je – veľmi nízka produktivita v poľnohospodárstve, nižšia výkonnosť časti potravinárskeho priemyslu, nízka miera urbanizácie, daňové a dotačné podmienky či prísne regulácie brzdiace konkurenciu. Odpoveďou bude mix týchto dôvodov,“ uviedol Vlachynský.

Porovnanie cien v konkrétnych číslach

Ak priemerný Európan za košík potravín vlani zaplatil 100 eur, tak Slovák za ten istý košík uhradil 100 eur a 60 centov.

Ak sa porovnáme so „starou“ EÚ, tak jej obyvatelia za tie isté potraviny zaplatia vyše 105 eur. Samotní Rakúšania a Nemci až vyše 107 eur. Potraviny v Rakúsku a Nemecku tak boli v minulom roku o 7 % drahšie ako na Slovensku.

Pečivo bolo v Nemecku drahšie o 6 %, v Rakúsku o 12 %. Mäso bolo na Slovensku lacnejšie než priemer EÚ, v Nemecku aj Rakúsku je oproti nám drahšie zhruba až o 40 %. No Slováci si priplatili za mliečne výrobky a vajcia, kde ceny boli 9 % nad európskym priemerom a vyššie ako v Nemecku aj v Rakúsku.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa FinReport (@finreport)

Zaujímavosťou sú podľa analytika INESS nealko nápoje. Tie boli na Slovensku o 16 % drahšie, ako bol priemer EÚ. Zaujímavosťou je to preto, lebo práve na tieto produkty dopadne chystaná daň z cukru, ktorá ich na Slovensku ešte viac predraží.

Napríklad Francúzsko, Maďarsko aj Belgicko už túto daň majú, ale nápoje sú tam lacnejšie. Všetky krajiny susediace so Slovenskom majú nižšie ceny týchto nápojov.

Problémom sú aj nízke príjmy

Podľa Eurostatu dosahoval v roku 2022 stredný ekvivalentný disponibilný príjem v EÚ 18 706 štandardov kúpnej sily (PPS) na obyvateľa. Tým sa zvýšil z 18 011 PPS zaznamenaných v roku 2021. 

Na národnej úrovni boli krajinami EÚ s najvyšším mediánom disponibilných príjmov v roku 2022 Luxembursko (33 214 PPS), Holandsko (25 437 PPS), Rakúsko (25 119 PPS), Belgicko (24 142 PPS), Dánsko (23 244 PPS). PPS) a Nemecko (23 197 PPS). 

Najnižšie hodnoty vykázali Bulharsko (9 671 PPS), Slovensko (9 826 PPS), Rumunsko (10 033 PPS), Maďarsko (10 217 PPS) a Grécko (10 841 PPS).

Ako však uvádza TASR, v budúcom roku by slovenskej ekonomike malo pomôcť oživenie spotreby domácností. Ekonomickí analytici ale predpokladajú, že zahraničný dopyt, ktorý podporoval hospodárstvo SR v tomto roku, bude naopak pravdepodobne slabý.

„Kým v tomto roku nám zahraničie stále dokázalo zabezpečiť viac ako 1 % ekonomický rast, v budúcom roku očakávame negatívny vplyv. Rastovú štafetu by na druhej strane mohol opäť prebrať spotrebiteľ,“ očakáva analytik 365.bank Tomáš Boháček.

Kombinácia vládnych opatrení, najmä 13. dôchodky a cenové stropy energií, očakávaná nižšia inflácia a s tým spojený rast reálnych miezd by podľa neho mohli rast SR zrýchliť tesne nad 2 %. „K týmto levelom ekonomického rastu dopomôžu aj priame vládne výdavky (armáda) a začínajúci pozitívny efekt zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti, ktorý sa však v plnej miere bude prejavovať až v ďalších rokoch,“ doplnil Boháček.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy