Priemerná slovenská domácnosť je o 10-tisíc eur bohatšia ako nemecká. Ich ekonomika stráca „šťavu“

Ekonomika Nemecka zažíva aj naďalej krušné časy. Vlani totiž mierne klesla. Drahá energia, vysoké úrokové sadzby a slabnúci dopyt si vybrali od najväčšieho európskeho hospodárstva svoju daň.

Ako uvádza portál Teraz.sk, slabý ekonomický výkon sa očakával a v tomto roku experti predpovedajú Nemecku len mierny rast. TASR správu prevzala z AFP. 

Hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa v roku 2023 znížil o 0,3 % po smerom nadol revidovanom náraste o 1,8 % v predchádzajúcom roku 2022. Ukázal to v pondelok prvý odhad spolkového štatistického úradu Destatis. Odhadol tiež, že najväčšia európska ekonomika pravdepodobne zaznamenala aj v poslednom štvrťroku 2023 pokles HDP o 0,3 %.

Destatis zároveň zverejnil revidované údaje za 3. štvrťrok, podľa ktorých HDP v období júl – september neklesol o 0,1 %, ale stagnoval. To znamená, že Nemecko sa vyhlo technickej recesii, ktorá je definovaná ako pokles HDP dva štvrťroky po sebe.

Nemecká ekonomika čelí vážnym protivetrom. Prudký nárast inflácie, najmä cien energií, po invázii Ruska na Ukrajinu tvrdo zasiahol nemeckých výrobcov v energeticky náročných odvetviach a aj stavebný sektor.

V aktuálnom roku 2024 sa očakáva mierne zotavenie nemeckej ekonomiky, pričom centrálna banka Bundesbank jej nedávno predpovedala rast o 0,4 %.

„Vďaka silnému rastu reálnych miezd sa pravdepodobne opäť zvýši najmä súkromná spotreba. Spolu s očakávaným oživením dopytu po exporte pravdepodobne vzrastie aj HDP,“ povedal hlavný ekonóm renomovaného inštitútu KfW Fritzi Köhler-Geib.

Ekonomika Nemecka hnevá najmä domácich

Podľa najnovších údajov Európskej centrálnej banky (ECB) sa medián čistého bohatstva pohybuje vo výške približne 106-tisíc eur. Dokonca sa nachádza výrazne pod mediánom eurozóny, ktorý v priemere predstavuje 150-tisíc eur.

Ak si dané údaje porovnáme so Slovenskom, medián čistého bohatstva priemernej domácnosti našej krajiny je vyšší o 10-tisíc eur. Hodnota v treťom štvrťroku totiž predstavovala sumu 116-tisíc eur.

Podľa portálu Bloomberg sa však Nemci môžu odvolať na argument, že nepotrebujú veľa peňazí na pohodlný život vďaka kvalitným verejným službám.

…and sowed some ill seeds for today. One obvious one is the flip-side of a frugal under-consuming economy: while Germany continues to run trade surpluses and has a huge stock of international assets, many Germans didn’t benefit all that much (4/6) https://t.co/JOf4tQsFX7 pic.twitter.com/4TZnhp14jF

— Sander Tordoir (@SanderTordoir) January 15, 2024

V niektorých spolkových krajinách je totiž denná starostlivosť o deti bezplatná, rovnako ako školné na verejných univerzitách. V poslednej dobe sa odborovým zväzom podarilo zvýšiť platy. Zatiaľ čo sporitelia získali vyšší úrok z bankových vkladov, farmári tiež dosiahli vyššie zisky. 

Menej ako polovica domácností však vlastní dom, a preto neťaží z prudko stúpajúcich cien nehnuteľností. Podľa Bundesbank predstavuje priemerné bohatstvo nemeckých nájomníkov len 16-tisíc eur.

Nemecký národ vníma hrozbu stagnácie

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a poprední nemeckí ekonómovia dlho kritizovali daňový systém krajiny, pretože zaťaženie je príliš naklonené k mzdám, zatiaľ čo dane z majetku a dedičstva sú nízke.

Prevládajúca ekonomická neistota robí Nemcov náchylnými na argumenty, že ich životnú úroveň ohrozuje práve vláda. Z dlhodobého hľadiska musí najväčšia európska ekonomika reformovať svoj daňový systém penalizujúci prácu a podporovať širšiu distribúciu kapitálu.

Federálna vláda musela ešte minulý mesiac nájsť v tohtoročnom rozpočte úspory vo výške 17 miliárd eur po rozhodnutí ústavného súdu, že jej pokus opätovne použiť nevyužité pandemické fondy na investície do klímy bol nezákonný. 

Jednou z potenciálnych možností bolo aj zrušenie daňových úľav na naftu pre poľnohospodárske stroje. Reakcie na daný krok na seba ale nenechali dlho čakať. Nahnevaní farmári zablokovali cesty po celej krajine. Masívny protest mal napokon úspešný záver, keďže vláda od uvedeného plánovaného kroku upustila. 

Ako uvádza portál Teraz.sk, koaliční lídri sa rozhodli namiesto zrušenia pre postupné znižovania daňových úľav v nasledujúcich rokoch, aby farmárom poskytli „viac času na adaptáciu“. V tomto roku sa tak znížia o 40 %. V každom z nasledujúcich dvoch rokov 2025 a 2026 klesnú o ďalších 30 %.

Medzi ďalšie škrty v rámci rozpočtovej dohody patrí náhle ukončenie dotácií na nákup nových elektromobilov, ktoré mali pôvodne zostať v platnosti až do konca tohto roka. A tiež väčšie ako pôvodne plánované zvýšenie poplatkov za emisie oxidu uhličitého (CO2). To bude mať vplyv na ceny benzínu, nafty, zemného plynu a vykurovacieho oleja.