Na slovenských cestách nájdeš dva druhy radarov. Jeden je neškodný, druhý posiela pokuty

Každý vodič sa už zrejme stretol so stacionárnym radarom. Laicky povedané, takou tou „tabuľou“ vedľa cesty, ktorá sa rozsvieti, ak vodič prekračuje maximálnu povolenú rýchlosť. Ako však informuje portál autoviny.sk, nie každý radar je „neškodný“. 

Práve vyššie opísaná tabuľa je najbežnejším dopravným úkazom a vo svojej podstate plní len akúsi varovnú funkciu. V daný moment rýchlosť zaznamená, avšak nemá v sebe zabudovanú kameru či vnútornú pamäť.

Tieto zariadenia, presnejšie nazývané merače rýchlosti, sú často vnímané ako rutinná súčasť cestnej infraštruktúry a ich psychologický účinok na vodičov sa postupne vytráca.

Bežne sa dokonca stáva, že vodiči tieto merače vodiči kompletne odignorujú, a to najmä vtedy, keď sa nachádzajú na známych úsekoch ciest.

Občas ti dajú rovno pokutu

Slovenské cesty však niekedy lemujú aj iné druhy radarov. Merače s optickými kamerami majú schopnosť zaznamenávať fotografie vozidiel, ktoré prekračujú povolenú rýchlosť, a tieto fotografie môžu slúžiť ako dôkazy pri udelení pokút.

Na prvý pohľad pritom nemusí byť jasné, o ktorý druh radaru konkrétne ide. Vo všeobecnosti však platí, že pokiaľ vidíš vedľa klasickej tabule aj optickú kameru, ide o signál spomaliť na maximálnu povolenú rýchlosť. V opačnom prípade ti hrozí mastná pokuta.

Aj tu však existujú výnimky. Niekedy sa totiž vedľa bežného merača nachádza kamera, ktorá je len súčasťou bezpečnostnej infraštruktúry danej obce. Inokedy sa vedľa meračov umiestňujú falošné kamery, a to na posilnenie daného psychologického efektu. V iných prípadoch je zas kamera takmer neviditeľná.

zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Radary so zabudovanou optickou kamerou a sankčným potenciálom však na Slovensku tak často nenájdeme. Dôvodom je ich cena – finančný rozdiel medzi oboma typmi meračov je významný a ovplyvňuje ich dostupnosť a rozšírenie.

Merače s kamerami sú oveľa drahšie a drahšia je aj ich prevádzka a údržba. Preto väčšina meračov rýchlosti na cestách nie je vybavená kamerami na zaznamenávanie fotografií. Systémy schopné fotografického záznamu môžu stáť bez problémov aj vyše 7 000 eur.

Fungovanie rýchlostných radarov, najmä Dopplerových radarov, využíva fyzikálny princíp nazývaný Dopplerov jav. Tieto radarové systémy vysiela mikrovlnné žiarenie a meria frekvenciu odrazeného signálu od pohybujúcich sa objektov. Zmena frekvencie signálu umožňuje radaru vypočítať rýchlosť vozidla s presnosťou približne plus mínus 1 km/h.

Nové zatiaľ nebudú

Na Slovensku pritom mohlo pribudnúť množstvo radarov so sankčným potenciálom. Podľa nedávnych vyjadrení ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka sa však čakanie na ne môže predĺžiť.

Súťaž na automatizovaný systém porušení pravidiel cestnej premávky sa totiž zruší, upraví a vyhlási nanovo. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) to avizoval v rozhovore pre TASR. Pôvodné verejné obstarávanie je podľa neho neprehľadné. V novej súťaži nevylučuje zníženie ceny.

„Sú tam viaceré sporné body, chýba napríklad sekvenčné meranie rýchlosti, ktoré je už dnes bežné vo viacerých európskych krajinách, aj viaceré technické námietky. Celkovo ich je 500,“ zdôvodnil minister. Ako poznamenal, z pôvodnej súťaže sa stal „mačkopes“.

„Na konci dňa ani sami nevieme, čo vlastne vysúťažíme,“ podotkol. Verejné obstarávanie na 279 stacionárnych radarov a analytických kamier na automatizované odhaľovanie niektorých dopravných priestupkov vyhlásilo Ministerstvo vnútra SR v septembri. Predpokladanú hodnotu zákazky určilo na 72,7 milióna eur bez DPH. Časť nákladov má pokryť plán obnovy.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy