Nielen Slovensko, celá Európa trpí populizmom. Nálada nahráva politikom bez riešení

  • Populizmus v Európe silnie
  • Čoraz viac ľudí sa prikláňa k antisystémovým politikom
  • Čo to znamená pre budúcnosť Európskej únie, vysvetlil Tomáš Koziak
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a protesty proti extrémizmus, populizmus v Európe
TASR/AP, Jean-Francois Badias, Ebrahim Noroozi
  • Populizmus v Európe silnie
  • Čoraz viac ľudí sa prikláňa k antisystémovým politikom
  • Čo to znamená pre budúcnosť Európskej únie, vysvetlil Tomáš Koziak

V roku 2023 sa európske štáty stali svedkami víťazstiev, ale aj neúspechov rôznych antisystémových strán či hnutí. No najmä v druhej polovici vlaňajška zaznamenal populizmus výrazné zisky.

Rok sa začal rozhodujúcou výhrou pluralizmu a neúspechu populizmu v Česku. Konkrétne išlo o Petra Pavla v prezidentských voľbách, keď v boji proti Andrejovi Babišovi získal 58 % hlasov. Nasledovalo ale víťazstvo populistického Smeru v slovenských parlamentných voľbách. V tomto prípade nešlo o veľmi šokujúci výsledok, keďže ide už o štvrté pôsobenie Roberta Fica na čele vlády.

Prekvapením boli napríklad novembrové voľby v Holandsku, v ktorých zvíťazil predseda pravicovej Strany slobody Geert Wilders, podotýka Európske centrum štúdií populizmu (ECPS). V Estónsku zas populisti stratili časť svojej podpory a na druhej strane vo Fínsku dosiahla krajne pravicová nacionalistická Fínska strana svoj historicky najlepší výsledok.

Dve ďalšie kľúčové voľby počas roka ukázali, že populizmus možno poraziť aj priamo pri urnách. V júli španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez odrazil pravicu na čele s konzervatívnou stranou Partido Popularita a španielskou krajne pravicovou populistickou stranou Vox.

A v októbri sme sa stali svedkami výrazného víťazstva poľského premiéra Donalda Tuska proti vládnucej národno-populistickej vláde strany Právo a spravodlivosť (PIS). Teraz sa mnohé krajiny po celom svete pripravujú na ďalšie voľby vrátane celej Európskej únie, ktorú čakajú voľby do europarlamentu.

Volebné nálady v Európe

A ako píše The Guardian v článku zo septembra minulého roka, takmer jedna tretina Európanov v súčasnosti volí populistické, krajne pravicové alebo krajne ľavicové strany. Po celom svetadiele stúpa široká podpora antisystémových kandidátov.

V roku 2022 sa populizmus dostal medzi volebné preferencie rekordných 32 % ľudí po celej Európe. Na začiatku storočia šlo o 20 % a na začiatku 90. rokov len o 12 percent.

A pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu Euronews konštatuje, že euroskeptickí populisti by mali byť na čele prieskumov až v deviatich krajinách EÚ. Vrátane Rakúska, Belgicka, Francúzska a Holandska. A v ďalších deviatich krajinách by mali byť druhí alebo tretí.

Vzostup krajnej pravice by mohol umožniť vznik koalície kresťanských demokratov, konzervatívcov a radikálnej krajnej pravice. Po prvý raz by sa tak v rámci politiky EÚ spojili vo výraznejšom počte. Pravdepodobne by sa okrem iného postavili proti krokom Únie v boji proti zmene klímy a začali by brzdiť snahy o prechod na zelenú energiu.

Prečo? Komplexné, no jednoduché

Politológ Tomáš Koziak si nemyslí, že tieto prognózy sa stopercentne naplnia a podotýka, že v súčasnosti môžeme v prípade Európskej únie hovoriť o dvoch štátoch s populistami až extrémistami vo vláde. Konkrétne ide o Slovensko a Maďarsko. Tak či tak, preferencie týmto typom politikom stúpajú, za čo vďačia najmä štyrom dôležitým udalostiam.

Vzostup antisystémových kandidátov spôsobuje ruská vojna na Ukrajine, následky pandémie Covid-19, migračná kríza a ruská propaganda. Pandémia a vojna sa odrazili na poklese životnej úrovne a ekonomickej situácie v Európe. Populizmus využíva migračnú krízu na podporu svojich naratívov a šírenie strachu, zatiaľ čo ruská propaganda pomáha vo vyzdvihovaní práve tohto štýlu politiky.

„Základnou agendou populistických a extrémistických strán je prinášať čo najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenia. My vieme, že to v praxi nemôže fungovať. Sú určené len na to, aby strany získali voličov, ktorí chcú čo najrýchlejšie, najjednoduchšie, a teda aj najradikálnejšie riešiť svoje problémy,“ podotkol Koziak pre Startitup.

Trpíš chudobou? Vyriešime to za každú cenu >>>

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.

Zdroje: ECPS, The Guardian, Euronews

Najnovšie videá

Trendové videá