„Ak by Rusko napadlo Slovensko, je otázne, či by naši vojaci vôbec dostali príkaz brániť sa,“ šokujú experti

Eva Niňajová

Tomáš Kolár

25. februára 2024 o 10:12

Slová predstaviteľov NATO, že sa musíme pripraviť na možnú vojnu Ruska a Aliancie, musíme brať vážne
Aliancia má viacero slabín, o ktorých ale vedia obe strany

TASR/Jakub Popelka/Michal Svítok

Slová predstaviteľov NATO, že sa musíme pripraviť na možnú vojnu Ruska a Aliancie, musíme brať vážne
Aliancia má viacero slabín, o ktorých ale vedia obe strany

Vojna na Ukrajine sa podľa vyhlásení mnohých politikov vrátane amerického prezidenta Joe Bidena, nemusí skončiť na Ukrajine. Prehra Ukrajiny by podľa nich len zvýšila apetít ruského prezidenta Vladimira Putina po obnovení Sovietskeho zväzu. Na rad by tak mohli prísť pobaltské krajiny, ktoré v minulosti patrili do Sovietskeho zväzu.

Spýtali sme sa preto bezpečnostných analytikov Mateja Kandríka z Adapt Institute a Zdenka Kříža z Masarykovej univerzity v Brne, čo si myslia o nedávnych vyjadreniach predstaviteľov Európy a NATO, že Aliancia sa musí pripraviť na potenciálnu vojnu s Ruskom, či je útok na Pobaltie najpravdepodobnejší scenár, ktorým by Kremeľ vojnu rozpútal, prípadne či je Slovensko pripravené v prípade, ak by bolo cieľom útoku ono.

Zaujímal nás aj potenciálny návrat Trumpa do Bieleho domu.

Vyjadrenia predstaviteľov NATO netreba spochybňovať, tvrdí expert

Za posledné mesiace viacerí predstavitelia armád členských zemí NATO, ako napríklad nemecký generál Carsten Breuer či šéf belgickej armády admirál Michael Hofman varovali, že sa musíme pripraviť na možnosť vojny Ruska a našej obrannej aliancie.

Kandrík ale tvrdí, že prvý, kto začal s rétorikou vojny Aliancie a Ruska, sú ruskí predstavitelia. Práve tí tvrdia, že vojna na Ukrajine je zástupná (proxy) vojna Západu a Ruska.

„V prvom rade sú to veci, ktoré nám hovoria sami ruskí predstavitelia. Či už je to bývalý prezident Dmitrij Medvedev, ktorý je podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, alebo hovorca Kremľa Dmitrij Peskov či sám Vladimír Putin. Všetci otvorene hovoria o tom, že toto je pre nich vojna so Západom,“ uvádza Kandrík, ktorý pôsobí ako riaditeľ Adapt Institute.

Ruský prezident a šéf Kremľa Vladimir Putin namosúrený

zdroj: TASR/AP, Sergey Guneev

K rovnakým záverom, ako prezentujú predstavitelia Aliancie, ale dospeli aj spravodajské služby jednotlivých krajín NATO. Hovoria o tom napríklad rozviedky Nemecka, Poľska či Estónska. Líšia sa jedine doby, ktoré Aliancii ostávajú na to, aby sa pripravila na túto konfrontáciu. Poľská spravodajská služba tvrdí, že nám ostávajú tri roky, Nemci hovoria o piatich až ôsmich rokoch.

„Ani pri najmenšom by som to nespochybňoval. Ak nám to hovoria viacerí predstavitelia európskych alebo Spojených štátov, je to maximálne vážna vec a nie je to len nejaké strašenie ľudí, aby sa ľahšie navyšovali obranné rozpočty,“ hovorí Kandrík.

„Je to relevantná hrozba, s ktorou sa musíme vysporiadať,“ varuje analytik.

Suwalský priesmyk je naozajstnou slabinou

V niektorých periodikách, akými je bulvárny denník Daily Mail, ale aj serióznejšie, ako britský The Telegraph, sa objavili scenáre, ako by konflikt Ruska a NATO prebiehal, a kde by začal. Najčastejšie sa spomína práve Suwalského koridor, alebo priesmyk, ktorý sa často považuje za achillovu pätu Aliancie.

Úsek sa nachádza medzi Bieloruskom, Poľskom, Litvou a ruskou exklávou Kaliningradom. Ide v podstate o jedinú pozemnú trasu, ktorá spája Pobaltie a ďalšie členské krajiny Aliancie. Ak by ho Rusi obsadili, dokázali by odrezať pobaltské štáty od pomoci NATO.

„Nepochybujem, že ruskí vojenskí plánovači majú viacero scenárov toho, čo môžu spraviť a kde zaútočiť,“ uvádza Kandrík.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.