20 rokov študoval ľudí, ktorí žijú najdlhšie: Odborník z Harvardu odhalil liek na dlhovekosť

Dan Buettner, odborník na výživu z Harvardu, celý život skúma ľudí, ktorí žijú najdlhšie na svete. Tento 63-ročný vedec vymyslel termín „modré zóny“, ktorý označuje miesta na celom svete, kde dĺžka života obyvateľov presahuje tú priemernú.

Vo svojom výskume sa zameriaval na rôzne faktory, vrátane stravy. „Strávil som 20 rokov štúdiom najdlhšie žijúcich ľudí a viem, čo robia, aby žili dlho,“ povedal pre portál CNBC.

Toto sú kroky, ktoré robí Buettner, ktorý nedávno na trh uviedol viacero mrazených jedál podľa populárnych receptov ľudí z takzvaných modrých zón.

Stravuje sa v pravidelných hodinách

„Viem, že najdlhšie žijúci ľudia zjedia väčšinu kalórií v približne 10- až 12-hodinovom okne,“ hovorí Buettner. Zvyčajne pritom jedáva len dve jedlá denne. Prvé jedlo má každý deň približne o 11.00 hodine a druhé približne o siedmej večer. Dôvodom je podľa neho nočný život v Miami.

„V tomto smere to nie je úplne ako v modrých zónach, takže raňajkujem zvyčajne okolo jedenástej hodiny,“ vysvetlil. Vo svojom článku pritom odporúča sústrediť sa na výber jedla. Väčšina ľudí v modrých zónach má však jednoduchý prístup k ovociu a zelenine z miestnych zdrojov. Odporúča, aby 95 % tvojho jedla bolo z rastlinných produktov.

Vo svojej strave by si mal obmedziť živočíšne bielkoviny na nie viac ako jednu malú porciu denne. Do svojho jedálnička by si mal pridať fazuľu, zeleninu, sladké zemiaky, ovocie, orechy či semená. Ľudia v modrých zónach tiež jedia mäso skôr slávnostne.

Fazuľa na raňajky aj na večeru

Buettner vo svojom výskume hovorí, že ľudia, ktorí denne zjedia aspoň hrnček fazule, žijú približne o štyri roky dlhšie ako ľudia, ktorí fazuľu nejedia. „Fazuľu si dávam stále a snažím sa ju vždy zaradiť do oboch jedál,“ uviedol. Deň začína sardínskou minestrone, ktorá obsahuje tri druhy fazule a približne päť druhov zeleniny.

Do jedla tiež pridáva vločky z červenej papriky. Sú totiž bohaté na kapsaicín a môže sa ti tak zlepšiť metabolizmus. Oregano a rozmarín zas podľa odborníka pomáhajú znižovať zápaly a telu dodajú viac antioxidantov. Buettner však chodí jesť aj do reštaurácií a je to súčasť jeho života, pri ktorej necíti potrebu niečo meniť.

„Je ťažké stravovať sa zdravo, pokiaľ chodíte von, bez ohľadu na to, kam chodíte. Snažím sa jesť rastlinnú stravu,“ povedal odborník. Keď ide do reštaurácie, na jedálnom lístku si všíma najmä prílohy. Medzi jeho obľúbené patria fazuľa, špenát, pečené zemiaky. Obľubuje aj indické reštaurácie, pretože tam nájde veľa rastlinných variantov, ako sú napríklad tofu či cícer s červeným alebo zeleným kari.

„Sú rovnako sýte ako mäso, ale bez nasýtených tukov,“ hovorí Buettner.

Vedci odkryli tajomstvo dlhovekosti: „150 rokov sa do konca storočia stane normou,“ tvrdí lekár

Žiadne mäso

Buettner sa stravuje na 98 % rastlinnou stravou. „Mäso nejem vôbec. Ľudia v modrých zónach jedia mäso iba občas,“ priznáva. Priemerný Američan však zje približne 220 kilogramov mäsa ročne, obyvatelia modrých zón zjedia ročne približne len 20 kilogramov mäsa. Buettner ale uviedol, že hoci sám mäso nekonzumuje, s mierou je to v poriadku.

Pri diéte dlhovekosti je tiež akceptované jesť mäso približne raz týždenne. Telu by to príliš škodiť nemalo.