Slovenskí investori na Kube budujú kakaové impérium. Kubáncom dávajú okrem pesos aj chlieb

Kým väčšina slovenských podnikateľov zostáva v Európe, Pavol Kožík už 10 rokov pôsobí aj na Kube, kde si vybudoval slušné meno.

Generálny riaditeľ domácej investičnej skupiny Proxenta teraz na Kube plánuje investíciu 30 miliónov dolárov – s kubánskou vládou totiž rozbieha závod na spracovanie kakaa špičkovej kvality.

Na karibskom ostrove nie sú nováčikovia

Proxenta na Kube pôsobí už roky – v meste Caibarién má úspešnú továreň na cukrovinky. Pre miestne hotely, obchody, ale aj na export vyrába cereálie či sušienky.

Kožík si však teraz vyhliadol východné pobrežné mesto Baracoa, kde má pripravený vynovený závod na spracovanie kakaa. Továreň Baracocoa chce spustiť ešte tento rok, pričom do projektu pozýva aj súkromných investorov.

Kakao je pritom lukratívnou komoditou – a to kubánske, ktoré patrí medzi svetovú špičku v rámci kvality, o to viac. Na rozdiel od afrického je totiž sladšie a prakticky sa pestuje bio metódami.

• Prečo Kožík podniká práve na Kube
• Čo ponúka súkromným investorom a ako plánuje rozbehnúť spracovanie kakaa
• V čom sa závod v Baracoa či Caibariéne líši od továrne v Galante
• Ako sa Kožíkovi spolupracuje s kubánskou vládou a čo na to hovoria bežní Kubánci

zdroj: Proxenta – Kakao rastúce na Kube je známe svojou sladkosťou.

Ako celý príbeh na Kube začal? Slovenských podnikateľov vidíme v zahraničí často, nie však práve v Karibiku.

Celý príbeh sa začal na dovolenke (smiech). Čo je asi paradox. Na Kubu sme išli so sestrou ako darček k jej narodeninám. Vtedy som sa do Kuby zamiloval a povedal som si, že sem by som sa chcel vrátiť ako podnikateľ.

Slovo dalo slovo, v hlave mi to nedalo a časom sa to vyvinulo do podoby, kedy som jedného dňa opäť pristál v Havane, už s myšlienkou vyhľadávania príležitostí na investovanie.

Najskôr som zvažoval turistický segment, ale v priebehu času sa ukázalo, že viac môžem urobiť v potravinárskom odvetví. S tým máme skúsenosti, už predsa máme závod v Galante.

Podarilo sa mi identifikovať jeden konkrétny závod v regióne Villa Clara, v meste Caibarién, kde sme vstúpili do výroby cukroviniek, a teraz, po rokoch, plánujeme závod na spracovanie kakaa v meste Baracoa.

V týchto oblastiach rastie kakao, to už sú trópy. Kvalitné kakao rastie len v tejto oblasti, inde sa to jednoducho nedá, nie je to ako jabloň, ktorá vyrastie hocikde.

zdroj: Proxenta – Továreň v meste Baracoa musela Proxenta kompletne zrekonštruovať, v projekte má 51 %.

Čo bolo tým finálnym impulzom, že Kuba je naozaj pre vás?

Nebolo to zo dňa na deň – ísť podnikať 10 000 kilometrov od vlastnej domoviny, na to som musel aj ja dozrieť. Aj preto to trvalo roky. Pozerali sme sa do histórie, mali sme štúdie uskutočniteľnosti od audítorskej spoločnosti Ernst & Young, poučili sme sa z krízy v roku 2008.

Samotná Kuba ma však veľmi lákala a chcel som ju aj viac spoznať. Bežná predstava o Kube je dosť skreslená – Slováci si predstavujú možno tak cigary, dovolenky a rum, ale je tam úžasná kultúra. Všade sa tancuje, spieva, hrá sa na saxofóne.

Kubu si buď zamilujete, alebo ju nenávidíte. Ja som si ju zamiloval a začal som aktívne hľadať podnikateľské príležitosti.

Presvedčil som sa, že Kuby sa netreba báť a je to veľká výzva aj príležitosť. Ak sa dokážete prehrýzť cez lokálne problémy, tak tam ako podnikateľ dokážete nájsť paradoxne o to viac výhod. Akokoľvek si to na Slovensku môžeme predstavovať, Kuba je veľmi bezpečná krajina.

Aj keď tam sú špecifické výzvy, ako napríklad problémy s palivom, vo finále, keď si sadnete k číslam, vám to začne dávať zmysel. Či som sa na to pozeral sprava alebo zľava, je to správne rozhodnutie.

Motivovali ma aj rozhovory s ľuďmi, ktorí tam už podnikajú. Roky tam funguje napríklad Nestlé, ktoré je obrovskou nadnárodnou korporáciou – to zrejme má nejaké rácio. Osobné kontakty s riaditeľom Nestlé alebo s podnikateľmi z Kanady, ktorí na Kube vyrábajú sušienky, pre mňa boli dôležité.

Ak sa pozrieme na kakao, na Kube sú z toho omnoho zaujímavejšie marže než v európskom prostredí a navyše máme produkt, ktorý nikto iný na Kube nevyrába. A ak aj niekto áno, tak maximálne nejaké štátne podniky, ktoré sa nedajú považovať za konkurenciu. Plus prinášame produkt, ktorý Kubánci milujú. 

Výrobu na Kube ste začali už pred rokmi s cukrovinkami.

Na Kubu sme prišli najprv do továrne na cukrovinky, tá firma fungovala. Ale bola to stará továreň so starou technológiou. Keď to trochu preženiem, pre nás Európanov to boli muzeálne stroje.

Do tohto závodu bolo možné investične vstúpiť. Založili sme slovensko-kubánsky joint venture. Vkladom kubánskej strany bol pozemok, naším bola kompletná rekonštrukcia továrne. A to taká komplexná, že nám ostali len stĺpy a strecha, všetko ostatné sme sme vymenili.

Toto dohromady trvalo takmer 10 rokov, keďže sme sa zaviazali, že donesieme pracovný kapitál, know how, technické know how, receptúry, prakticky úplne všetko. A na Kube sa veci hýbu trošku pomalšie ako u nás.

Dám príklad – betón. Keď bola pandémia, betónu bolo tak málo, že ho prerozdeľoval premiér. Vy prídete, že potrebujete betón, lenže o tom musí najprv rozhodnúť nejaká autorita, či ho môžete dostať. A pokojne vám povedia, že bohužiaľ, najbližších 5 mesiacov betón nebude, lebo teraz je priorita rekonštruovať hotely.

zdroj: Proxenta – Výroba cukroviniek v meste Caibarién.

Ako sa vám zatiaľ darí?

Musím trikrát zaklopať, ale veľmi dobre. My sme výrobu spustili na prelome rokov 2022 a 2023, vyrábame šumienky a oplátky a spúšťame cereálie aj cukríky. Cereálie sú dôležité – Kuba je plná hotelov, každé hotelové raňajky potrebujú cereálie a my sme jediní, kto je schopný ich vyrobiť.

Máme tri pracovné zmeny a naše produkty distribuujeme po celej Kube. Nájdete ich napríklad v obchodoch či v hoteloch – a čo mňa potešilo, aj v cateringových balíčkoch, ktoré ponúkajú niektoré letecké spoločnosti.

Ale nechceme sa koncentrovať len na domáci trh, určite chceme predaj expandovať najskôr do Latinskej Ameriky, aktuálne sa orientujeme napríklad na Venezuelu či Dominikánsku republiku. Rozpracovanú máme aj Kolumbiu a okolité ostrovy, kde teraz komunikujeme s potenciálnymi odberateľmi.

Chceme diverzifikovať, a to aj napriek tomu, že nemáme pokrytú celú Kubu. My vyrábame 17-tisíc ton ročne – za 24 hodín to je 240 paliet produktov, to si predstavte, sme veľká továreň. A aj tak na Kube pokryjeme len 30 % dopytu. Ale diverzifikovať treba, musíme byť opatrní, preto ideme aj vyvážať.

Niekto by mohol povedať, že svoj biznis orientujete na krajiny so zlou situáciou. Prečo práve takýto výber?

Ide o to, že vyrábame na Kube. A tieto štáty majú s Kubou bezcolný styk. Napríklad do Venezuely nemusíte riešiť žiadne poplatky alebo clá a je to priateľský vzťah, takže to dáva zmysel.

A navyše, platby v týchto krajinách do veľkej miery prebiehajú v amerických dolároch, aj keď majú vlastné meny. Je to pre nás spôsob, ako získať dôležité devízy. S dolármi ľahšie zabezpečíme veci, ktoré potrebujeme k nám na Kubu.

Teraz sa púšťate do projektu Baracocoa – v meste Baracoa budujete závod na spracovanie kakaa.

Presne tak a mám z toho obrovskú radosť. Nie je to zrazu, už v roku 2014 to bolo zaradené v príležitostiach pre podnikateľov a je za tým dlhý príbeh.

Keď som tento projekt – závod na spracovanie kakaa v Baracoa – videl, bol som sa naň pýtať. Vláda mi v roku 2015 oznámila, že vlastne to nebudú posúvať nikomu, lebo je to ich klenot a obnovia si ju sami. Teda investori majú dvere zavreté.

Reálne továreň aj zrekonštruovali a nakúpili modernú technológiu zo Švajčiarska a Talianska, no prišiel covid, ktorý celý projekt potopil. Vláda, ktorá dovtedy odmietala vstup zahraničného kapitálu, musela prijať rozhodnutie, že tam niekoho predsa len pustia.

Jeden deň som sa z Kuby vracal domov a pár hodín pred odletom mi volal minister, že či mám ešte o investičný vstup do továrne záujem. Za 15 minút som bol v jeho kancelárii a vysvetľoval som, že ja mám záujem už asi 8 rokov, keďže je to výnimočná investičná príležitosť. Vyjednávali sme asi 4 hodiny a napokon sme sa dohodli na spolupráci.

Obom stranám sa podarili vyrokovať zaujímavé veci. Dnes obe strany vedia, že ideme do toho. Kontrakt trvá až 25 rokov – kubánska strana dovtedy zvyčajne podpisovala len 15-ročné kontrakty.

V závode budeme mať podiel 51 % a 3/5 väčšiny v predstavenstve. Ak by som takýto podiel a vplyv nemal, nikdy by som desiatky miliónov na Kubu neinvestoval, to bola moja kľúčová podmienka. Prvých 7 rokov si generálneho riaditeľa a kľúčové pozície menujeme my, potom sa to strieda. Investovanie do aktivít Proxenty na Kube →

zdroj: Startitup – Prvé roky budú závod ovládať Slováci. Kožík chce nakopnúť aj export do iných latinskoamerických štátov.

zdroj: Proxenta – Destinácie, kde Proxenta podniká, sú vyhľadávanými turistickými destináciami. Kožíkovi to hrá do karát, medzi jeho najväčších odberateľov patria aj hotely.

Prvý závod v Caibariéne ste však spustili len pred pár rokmi. Je to dosť času, aby ste spoznali riziká Kuby, keď sa už púšťate do druhého veľkého projektu?

Ostrú prevádzku sme spustili len začiatkom roka 2023, ale už pred 10 rokmi sme začali analyzovať trh, pripravovať štúdie, riešiť zmluvy a následne rekonštruovať továreň. Máme skúsenosti s výrobou, prípravou a poznáme lokálne nuansy a problémy, ktoré sme sa museli naučiť riešiť.

Už len samotná rekonštrukcia závodu na cukrovinky nám priniesla veľké množstvo rešpektu. Na Kube sme vnímaní ako strategický partner – čo okrem iného znamená aj to, že ak na Kube vypadne prúd, tak nám dodávky elektriny zabezpečia. Sme v rovnakej skupine ako nemocnice a iné strategické subjekty, ako nemocnica, esenciálny závod, strategický charakter.

Poznáme aj politickú klímu či problémy menovej politiky. Turisti si ešte určite pamätajú napríklad takzvané konvertibilné pesos, ktoré dnes už neexistujú. Zistili sme, že sa nás vôbec nedotýkajú negatíva ekonomických sankcií, ktoré sú už 63 rokov zo strany USA uvalené na Kubu.

Do továrne na spracovanie kakaa chcete vpustiť aj menších investorov. Ako nastavujete podmienky?

Ponúkame 25-ročnú účasť v závode, kde sme my majoritným akcionárom. Zo strany investorov je možné investovať len 25 miliónov eur, žiaľ, nie viac. 

Je to podnik, ktorý za dané obdobie vygeneruje hodnotu 200 miliónov eur pre Kubu aj podnik samotný. Z našej strany ide o investíciu 30 miliónov. Podnik má potenciál generovať dvojciferné dividendy každý rok.

Môžeme už deklarovať aj cenu akcie, keďže už máme prospekt schválený Národnou bankou Slovenska. Jedna akcia stojí 1 117 eur.

Ak budete investovať do Baracocoa, budete súčasťou príbehu, kde vyrábame produkty s vysokou pridanou hodnotou, z komodity zvanej kakao, ktoré patrí medzi najkvalitnejšie na svete.

zdroj: Startitup – Peter Kožík je jediný Slovák, ktorému sa na Kube darí podnikať vo výrobe potravín.

V akom stave je samotný projekt teraz?

Už tento rok chceme spúšťať výrobu. Keby ste dnes prišli do Baracoa, nájdete novú, čistú, zrekonštruovanú továreň, pripravenú na výrobu, naplnenú technológiami od špičkových zahraničných dodávateľov zo Švajčiarska a Talianska.

Je to s mašličkou zaviazaná továreň, treba ju len rozbehnúť a na to aktuálne hľadáme vzorec.

Oblasť kakaa ste nevybrali náhodne. Ak sa pozrieme na grafy, jeho hodnota sa za posledné 4 roky takmer zoštvornásobila.

Ten vývoj je veľmi rázny, my sa na to pozeráme trošku konzervatívnejšie. Z nášho pohľadu je dôležitejšie, že hodnota kakaa kontinuálne rastie už viac ako 20 rokov.

To, že kakao je také vystrelené, je spôsobené dočasným nedostatkom v tomto konkrétnom období. Sústredíme sa skôr na dlhodobý rast a vývoj, z ktorého však jasne vyplýva, že dopyt je vyšší než ponuka.

Dôvod je jednoduchý – kakao nezasadíte hocikde. Potrebuje veľmi špecifické podmienky, zvládne to len zopár krajín, okrem Kuby napríklad Ghana či Pobrežie Slonoviny. Ale takéto kakao nie je také kvalitné ako to z Kuby, ktoré patrí medzi svetovú špičku a nie je natoľko horké.

Jedným zo špecifík kakaa je nadmorská výška. Miestni na Kube s tým bojujú najkreatívnejšími spôsobmi. Vybudovali napríklad akési lesnícke škôlky, ktoré sa tiahnu kopcom, a pomocou nich sa kakao snažia „prilákať“ do nižších nadmorských výšok.

Po rokoch sa im podaril prvý úspech – tešili sa, že kakao konečne vyrástlo. To bol skvelý úspech, akurát, že ešte nedokáže plodiť (smiech). Ale že snáď časom. Tá plodina má jednoducho svoje pravidlá a tie musíte dodržiavať.

Prvé roky budeme kakao do Baracocoa získavať, ale do 7 až 10 rokov by sme ho chceli aj sami produkovať, minimálne toľko, aby nám pokrylo všetky vstupy do výroby. Je to presne vyrátané – kubánska strana vie, koľko kakaa a kde môže vysadiť.

Aj to je však investícia, ktorú musíme urobiť – zabezpečiť pracovné nástroje, nástroje, ľudí. Chceme na Kube dlhodobo písať kakaový príbeh, i keď to má svoje výzvy.

zdroj: Startitup – Kožíkovi podľa jeho slov nejde len o výrobu, miestnym na Kube sa snaží prinášať aj kultúru a hodnoty.

Každý štát radí domáce cukrovinky pomaly medzi národné symboly. Budete chcieť na Kube vytvárať podobný príbeh, ako sú pre Slovákov Horalky?

Áno, je to podobné, aj my sa tak chceme identifikovať. Ako aj Slováci vnímajú produkt, ktorý ste spomenuli, naším cieľom je vrátiť na trh to, čo kedysi pre Kubu veľa znamenalo.

Dnes sa totiž na Kubu takmer všetko dováža, nič sa tam nevyrába. 80 % spotreby Kuba nakupuje. Postupne sa to mení, vláda trh liberalizuje a ostrov otvára zahraničným investorom, aj preto na Kube pôsobíme už aj my.

Čo vás na podnikaní na Kube najviac prekvapilo?

Asi ich schopnosť vyjednávať (smiech). Tu naozaj neplatia žiadne poučky, nie sú ľahký súper. Pri Kubáncoch musíte všetko vyjednať, dohodnúť a je to náročné – ale keď si podáte ruku, tak to naozaj platí, stáva sa to akousi „bibliou“.

Na Kube sa toho veľa naučíte. Stále musíte premýšľať, musíte si poradiť sami. A keďže sa nám to darí, vybudovali sme si aj rešpekt – neskromne môžem povedať, že na Kube sme známi.

Ak by som to mal porovnať so Slovenskom, tak máme určite priamejší a častejší kontakt s vládou. Kuba totiž vie, že potrebuje prilákať čo najviac zahraničných investícií, aby pozdvihla svoju ekonomiku. Spolupracuje sa mi s nimi veľmi dobre.

Ako radoví Kubánci vnímajú európskych investorov?

Dobre. Je fakt, že Európa je pre celý latinský svet vysnívanou časťou planéty, kde by sa mnoho z nich chceli ocitnúť. V prvom rade sme vnímaní ako partneri, ktorí prinášajú kapitál a prácu.

Ale snažíme sa tento pohľad neustále meniť, aby sme neboli len tí, ktorí nosia peniaze, ale ktorí nosia aj hodnoty. Spolupracujeme so školami, miestnymi municipálnymi vládami a ďalšími organizáciami, sme veľmi aktívni.

Aj v Baracoa sme už rokovali s miestnou vládou či miestnou provinciou. Chceme šíriť povedomie, že sme prišli aj pomáhať – a nielen podnikať a zarábať. Čo i len marginálne veci, ako rekonštrukcia boxerského ringu, pričom na Kube je box veľmi populárny, spraví veľa.

Plánujeme aj rekonštrukciu zoologickej záhrady a ďalšie projekty, ale ako som spomínal – niektoré veci na Kube trvajú trošku dlhšie.

Máme napríklad nakúpené šijacie stroje, lebo chceme šiť baseballové rukavice pre miestne športové tímy. A už 2 roky sú na sklade, lebo vyjednávanie a vybavovanie je jednoducho pomalšie.

zdroj: Startitup – Výrobu v „slovenských“ závodoch na Kube budú mať na starosti moderné európske technológie.

Na nových technológiách ich to, samozrejme, musíme naučiť, ale to pre nás nie je problém. Ale sú aj iné aspekty, ktoré nás prekvapili.

Na Kube vládne režim, ktorý hovorí o rovnosti medzi obyvateľmi. Na Slovensku si sadne zamestnanec so šéfom a dohodnú sa na plate, ale na Kube to takto nefunguje. Museli sme sa vtesnať do nastavených pravidiel a mantinelov – nedali sa inak.

Nemôžeme im dať napríklad vyšší plat v kubánskych pesos. Nemôžeme ich platiť v dolároch, aj keď si za doláre kúpite širší sortiment ako za pesos, bolo nám to zakázané. Ale hľadali sme spôsoby a napadlo nám, či by sme im nemohli dávať rovno tovar samotný.

Tak aby sme mohli našich zamestnancov odmeniť ešte viac, kúpili sme pekáreň a začali sme im každý deň po práci dávať chlieb. Možno to znie banálne, ale na miestnu komunitu to má obrovský dopad. Kuba je iný svet.

Obilie je veľmi úzkoprofilový tovar, na Kube nerastie, všetko sa dováža. A v regiónoch je to ešte horšie. Že majú garantovaný prístup k pečivu, je pre Kubáncov obrovský benefit. A navyše, za bránami závodu s tým môže fungovať kadejaký zaujímavý výmenný obchod a ten chlieb je akousi barterovou menou.

Ale aj toto sa postupne mení. Kubánska vláda upravuje zákonník práce tak, aby zamestnávateľ mohol spolurozhodovať o výške mzdy, čiže ju mohol posúvať aj smerom hore a byť tak zaujímavejším zamestnávateľom.

zdroj: Proxenta – Kubánski pracovníci dostávajú okrem výplaty aj čerstvé pečivo.

Nie je zbytočné riziko podnikať v nedemokratickej krajine? Nebojíte sa režimu alebo nevymožiteľnosti práva?

Paradoxne, teraz už nie. Tieto obavy som mal v hlave dlhodobo a aj preto nám chvíľu trvalo, kým sme sa pre Kubu rozhodli. Osobne som sa s týmto nestretol – za celý čas som nevidel žiadny príznak korupcie. Nikdy si odo mňa nikto nedovolil vypýtať peniaze, ani náznak. A to mám kontakty na najnižšej aj najvyššej úrovni.

Chápem tú otázku, ja som si sám myslel, že len Boh vie, ako to na tej Kube vlastne funguje, ale v tomto som bol príjemne prekvapený.

Kuba je v mnohých aspektoch podobná Európe. Fungujú tam notári aj lekári, mladí ľudia študujú na vysokých školách a niekedy idú do zahraničia. Dokonca teraz s nitrianskou univerzitou hľadáme nejakú alternatívu európskeho Erasmu, aby sme našich kubánskych kolegov mohli na chvíľu poslať na Slovensko.

Netreba sa na Kubu pozerať cez optiku predsudkov. Je to akoby sa niekto pozrel na plné námestia v Bratislave a na základe toho usúdil, že je to nebezpečná krajina pre podnikateľov – to spolu jednoducho nesúvisí.

Baracoa je v hurikánovej oblasti. Nie je to riziko?

Nie. Kuba je už raz taká. Júl a august sú obdobia hurikánov. Tá hlavná hurikánová oblasť je hlavne juhozápad ostrova, Baracoa sa nachádza vo východnej časti.

Na Slovensku máme 4 ročné obdobia, Kuba má obdobie hurikánov. Tak ako si naši poľnohospodári musia každý rok poradiť s výkyvmi počasia, tak je to aj na Kube.

Kde-tu vidíme malé výkyvy v iných oblastiach – pred dvoma rokmi to napríklad zasiahlo tabakovú výrobu. Ale pre Kubáncov nie je hurikán nič nevídané – oni vedia, čo majú robiť. Je to úplne bežná súčasť ich existencie.

Zatvoria továreň, zatemnia okenice a prečkajú to. Keď hurikán prehrmí, tak Kuba žije ďalej.

zdroj: Proxenta – Kakao z Kuby patrí medzi 20 % svetovej špičky. Oproti horkejšiemu kakau z Afriky je omnoho sladšie a vyhľadávanejšie.

Potraviny dlhodobo vyrábate aj na Slovensku. 

Áno, v Galante to vyzerá veľmi dobre. Teraz sa venujeme štvornásobnému rozšíreniu výroby – čakáme na povolenia. Zaznamenali sme nárast tržieb o 134 %, takže to ide správnym smerom.

Máme vlastnú značku Space Proteín, ale vyrábame aj white label produkty. Máme okolo toho postavenú celú logistiku či tristo našich vlastných receptúr, ktoré vieme vyrábať pre súkromných objednávateľov. Dohromady naše produkty nájdete v 60 krajinách.

Podľa Finstatu je už vaša výroba v Galante v zisku. Čo za tým stojí a ako sa vám pracuje?

Každý projekt má nejaké pôrodné bolesti, ktorými si musíte prejsť. Teším sa z toho, že sme konečne začali robiť výnosy a Galantu sme otočili do zelených čísel. Keďže vaša natiahnutá ruka vždy dostane posledná, najprv treba zabezpečiť všetkých ostatných.

V Galante je výzva podnikať, pretože máme problém nachádzať šikovnú pracovnú silu, ktorá je kvalifikovaná. Galanta má dlhodobo veľmi nízku nezamestnanosť, približne len 2 %.

Darí sa nám však lákať kvalitných ľudí cez platové podmienky a benefity. Mať kvalitný personál je základom na to, aby sme mohli robiť 20-miliónovú investíciu, ktorú teraz smerujeme do výroby. Investujte do aktivít Proxenty na Kube →