Vedci objavili nečakané riziko AI. Je obrovský „požierač“ energie, s ktorou máme problém

Silicon Valley či Wall Street umelú inteligenciu propagujú a hovoria, že čím viac sa bude používať, tým viac chorôb môžeme vyliečiť, robiť menej chýb alebo eliminovať emisie. Dcérska spoločnosť Google DeepMind, ktorá sa umelou inteligenciou zaoberá, tvrdí, že pokrok vo výskume umelej generatívnej inteligencie (AGI) môže zvýšiť schopnosť spoločnosti riešiť klimatické zmeny.

Na konferencii COP28 minulý rok spoločnosť Google zverejnila novú správu, v ktorej hlása, že pomocou umelej inteligencie by sa dalo zmierniť 5 – 10 % globálnych emisií skleníkových plynov. Takéto štatistiky sú však len odhadmi, pretože spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou väčšinu údajov naďalej zatajujú.

Nová správa organizácie Climate Action Against Disinformation, na ktorú upozornil web a2larm, však hovorí o tom, že umelá inteligencia spotrebuje neúnosné množstvo energetických a prírodných zdrojov.

Problémom sú aj dezinformácie

Ak by odvetvie umelej inteligencie zlepšilo energetickú hospodárnosť dátových centier o 10 %, ale zároveň zdvojnásobilo počet dátových centier, viedlo by to k 80 % nárastu globálnych emisií uhlíka. Umelá inteligencia však pomáha šíriť dezinformácie o klíme, čo umožňuje ľahšie, lacnejšie a rýchlejšie vytvoriť presvedčivý falošný obsah a šíriť ho hlavne na sociálnych sieťach.

Svetové ekonomické fórum v roku 2024 označilo dezinformácie generované umelou inteligenciou za najväčšiu svetovú hrozbu a uviedlo, že rozsiahle modely umelej inteligencie už umožnili „explóziu falošných informácií“. Umelá inteligencia sa používa aj v dezinformačných kampaniach.

Umelá inteligencia spotrebuje veľa energie a vody

Priemysel si uvedomuje, že umelá inteligencia si vyžaduje spotrebu obrovského množstva energie a vody. Generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI Sam Altman pripustil, že umelá inteligencia bude spotrebovávať oveľa viac energie, ako ľudia očakávali.

Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že spotreba energie z dátových centier, ktoré poháňajú umelú inteligenciu, sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov zdvojnásobí a spotrebuje toľko energie ako Japonsko.

Energia sa podľa výskumníkov pri umelej inteligencii spotrebuje najmä pri počiatočnom vývoji materiálov, ako sú počítačové čipy, ktoré si vyžadujú veľké množstvo prírodných zdrojov a energie. Zároveň sa energia spotrebúva pri tréningu, keď vývojári vkladajú do modelu údaje, aby sa mohol „učiť“. Zároveň sa energia spotrebúva aj vtedy, keď už model ľudia začnú používať.

Tréning modelu Chat GPT-3 napríklad spotreboval toľko energie ako 120 amerických domácností len počas jedného roka. Tréning modelu GPT-4 spotreboval približne 40-krát viac energie ako GPT-3, pretože prijímal takmer trojnásobné množstvo údajov.

S pribúdajúcimi modelmi a väčším množstvom informácií, ktoré sa do nich vkladajú, bude tento trend spotreby energie exponenciálne rásť. Pokiaľ ide o používanie, výskumníci odhadujú, že vyhľadávania AI by mohli vyžadovať päť alebo podľa niektorých odhadov dokonca desaťnásobok výpočtového výkonu v porovnaní s bežným vyhľadávaním.

Tieto dátové centrá a systémy umelej inteligencie pri svojej prevádzke spotrebúvajú aj veľké množstvo vody a často sa nachádzajú v oblastiach, ktoré už teraz čelia jej nedostatku.

Dátové centrá, ktoré poháňajú umelú inteligenciu, totiž potrebujú vodu na chladenie výpočtových systémov a na výrobu elektrickej energie. Trénovanie veľkých modelov, ako je GPT-3, si môže vyžadovať milióny litrov sladkej vody na chladenie aj na výrobu elektrickej energie. 

Riešením je regulácia

V správe autori uvádzajú, že pri každej jednej novej technológii je potrebné zaviesť opatrenia a zamerať sa pritom hlavne na bezpečnosť. Lieky napríklad musia prejsť klinickými skúškami a v autách musia byť bezpečnostné pasy. Veľké spoločnosti akými sú Facebook, Google či OpenAI však podľa autorov opakovane ukázali, že sa zameriavajú na zisk a nie na bezpečnosť.

„Nemožno im dôverovať, že samy bezpečne vyvinú a uvedú na trh AI a zmiernia jej vplyv na klímu. Voliči naprieč politickým spektrom v USA to už pochopili,“ uvádza sa v správe.

Vďaka AI môžeš mať z tisícok eur milióny. Do akcií týchto tech gigantov sa oplatí investovať

Argumentom je pritom prieskum verejnej mienky od organizácií Data for Progress, Accountable Tech a Friends of the Earth, z ktorého vyplýva, že 69 % voličov sa domnieva, že od spoločností, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou by sa malo vyžadovať, aby informovali o svojej spotrebe energie.

Celkovo 80 % voličov sa domnieva, že spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou by mali informovať o plánoch na zabránenie šírenia dezinformácií o klíme.

Vlády by teda mali urýchlene preskúmať tento problém a mali by implementovať regulácie, ktoré budú požadovať bezpečnosť, priehľadnosť a zodpovednosť spoločností, ktoré umelú inteligenciu vyvíjajú.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko