Odborníci tlačia na Fica. Rodičovský dôchodok sa môže úplne zmeniť, Tomáš prišiel s návrhom
- Odborníci a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť volajú po konsolidácii
- Robert Fico ani Erik Tomáš na sociálne dávky siahať nechcú
- Odborníci a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť volajú po konsolidácii
- Robert Fico ani Erik Tomáš na sociálne dávky siahať nechcú
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) varuje, že vláda a parlament musia prijať trvalé konsolidačné opatrenia. Ak tak neurobia, hospodárenie Slovenska bude vykazovať aj naďalej neudržateľne vysoké deficity, čoho následkom bude rastúci verejný dlh. V budúcom roku zároveň podľa rady príde zhoršenie, a to najmä v dôsledku posunutia dodania armádnej techniky.
V roku 2024 by mal schodok verejných financií dosiahnuť 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Bez prijatia konsolidačných opatrení, teda zníženia výdavkov, sa ciele vlády, ktoré si stanovila v schválenom rozpočte, podarí podľa RRZ naplniť iba v roku 2024.
Fico sociálne dávky rušiť nechce
Dnes premiér Robert Fico (Smer-SD) na spoločnom vyhlásení s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Erikom Tomášom (Hlas-SD) uviedol, že pri ozdravovaní verejných financií nechce zvyšovať DPH, a zároveň nechce, aby ľudia prišli o sociálne dávky.
„Pánovi ministrovi som hneď po príchode povedal, že sa naňho spolieham v jednej zásadnej veci. Budeme spoločne presadzovať politiku, že akákoľvek konsolidácia verejných financií nemôže ísť na úkor žiadneho sociálneho štandardu,“ povedal Fico a podporil Tomáša v plnení všetkých priorít, ktoré si vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení.
Tomáš sa tiež vyjadril, že nechce robiť sociálne opatrenia tak, aby boli adresnejšie. Ak by na ne siahli, mnohí by to podľa neho považovali za zníženie sociálneho štandardu. Konsolidačný balík chce vláda predstaviť až po tom, ako sa stretne a dohodne na tom, ako financie konsolidovať. Koaličná rada sa má zísť podľa Tomáša po prezidentských voľbách.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) sa začiatkom marca vyjadril, že má na stole zásobník približne 95 opatrení, z ktorých zostaví konsolidačný balík pre verejné financie na budúci rok. Ten by mal byť vo výške 1,05 % HDP alebo 1,5 miliardy eur.
„Najprv si to rozoberieme v strane Hlas-SD a na koaličnej rade, a potom prídeme s odporúčaniami na konsolidáciu verejných financií,“ vyjadril sa Tomáš.
Zmena v rodičovskom dôchodku?
Erik Tomáš sa už v minulosti vyjadril, že rodičovský dôchodok vyvoláva v spoločnosti polemiku, a to na strane finančnej udržateľnosti a aj tlaku na rozpočet Sociálnej poisťovne. Zároveň si myslí, že je táto forma dôchodku voči istej skupine seniorov diskriminačná. Nepoberajú ho totiž tí seniori, ktorých deti pracujú v zahraničí, sú ťažko zdravotne postihnuté, alebo zomreli.
Dnes na tlačovom vyhlásení pripomenul, že na zmenu v rodičovskom dôchodku je potrebná aj zmena ústavy, takže by sa musela na tomto opatrení zhodnúť koalícia a aj opozícia. Ak by opozícia chcela rokovať, Tomáš by súhlasil.
„Nešlo by o zrušenie rodičovského dôchodku, ale nahradenie alternatívou takou, že by sa ženám, ktoré na materskej a rodičovskej dovolenke deti vychovávali, aby sa im tie roky započítavali, ako keby riadne pracovali,“ povedal Tomáš.
Vláda chce zvládnuť vyplácanie rodičovského aj 13. dôchodku tak, aby neohrozila udržateľnosť dôchodkového systému. Zároveň musí v rámci plánu obnovy prijať kompenzačné opatrenie, ktorým udržateľnosť dôchodkového systému dokáže.
Tomáš avizoval, že opatrenie je pripravené a je potrebné konzultovať ho na koaličnej rade, aby mohlo byť rýchlo schválené v parlamente. Opatrenie minister už podľa jeho slov predstavil premiérovi Ficovi.
Odborníci radia konsolidovať
Ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz a finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik sa pre Startitup vyjadrili, že vláda musí konsolidovať verejné financie. Lörincz upozornil, že nielen krátkodobo, ale aj dlhodobo. Riešenie vidí v „žiadnom znárodňovaní druhého piliera“, ale v mixe znižovania výdavkov a zvyšovania príjmov.
Búlik uviedol príklad Grécka. Vďaka konsolidačným opatreniam sa totiž posunulo z pozície najmenej dôveryhodného dlžníka eurozóny k štátu, ktorému trhy veria výrazne viac ako Slovensku.
„Kým grécky dvojročný dlh sa predával vo februári s úrokom 2,61 %, slovenský s 3,26 %. Na tomto príklade vidieť, ako sa zmení situácia bankrotujúcej krajiny, ako bolo istý čas Grécko, keď vláda zodpovedne prijíma tvrdé konsolidačné opatrenia,“ dodal Búlik.
„Problémom je naša riziková prirážka, teda to, že slovenské dlhopisy majú výrazne vyššie sadzby ako nemecké, ktoré sú považované za najbezpečnejšie v eurozóne. Vysoká riziková prirážka je odrazom zlého hospodárenia vlády,“ uzavrel Lörincz.
Zdroje: TK Erika Tomáša a Roberta Fica, SITA, TASR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR