Čo si o dopamíne nevedel: Hormón šťastia má aj temnú stránku, tvrdia vedci

Dopamín, často označovaný aj ako hormón šťastia, je neurotransmiter, ktorý prenáša signály medzi neurónmi v mozgu. Dôležitá látka, ktorá stojí za našou motiváciou, má v mozgu rôzne úlohy. Vytvára nám pocity potešenia, no veda odhalila aj iné funkcie, ktoré ťa prekvapia.

Portál IFL Science opisuje, že dopamín funguje „molekulárny posol putujúci cez komplexné neurónové dráhy, aby ovplyvnil rôzne aktivity“.

Predovšetkým je známy svojou úlohou v regulácii pohybu. Výkyvy hladín dopamínu v mozgu sú spájané s rôznymi ochoreniami a stavmi, ako je napríklad Parkinsonova choroba, ADHD či schizofrénia. Jeho vplyv však siaha ďaleko za hranice fyzického pohybu.

Dopamín je odmena pre mozog

„Hormón šťastia“ predstavuje hnaciu silu v odmeňovacom systéme našich mozgov. Aktivity, ktoré vyvolávajú potešenie, či už je to počúvanie hudby alebo fyzická aktivita, spúšťajú nával dopamínu. Práve preto chceme toto správanie opakovať. 

Dopamín ovplyvňuje aj naše emócie a náladu. Jeho hladiny môžu mať vplyv na to, ako sa cítime, a nerovnováha dopamínu môže prispieť k vzniku depresie alebo k ďalším duševným problémom. Okrem toho je dopamín zapojený do procesu učenia a vplýva na našu pamäť. Pomáha nám uchovávať si informácie a učiť sa nové veci.

Celkovo je dopamín dôležitým hráčom v našom mozgu, ktorý ovplyvňuje mnohé aspekty našej dennodennej činnosti, ako je pohyb, emócie, motivácia a pamäť. Toto všetko sú všeobecne známe informácie o „hormóne šťastia“. V nasledujúcich riadkoch sa však dozvieš, čo si o dopamíne doteraz nevedel. 

Nasýtené tuky sú démonizované už desaťročia. Jeden typ však spomaľuje starnutie a pomáha predchádzať rakovine

Dôležitá úloha pri laktácii

Dopamín nie je len o potešení. Vieš, že hrá dôležitú úlohu aj pri tvorbe mlieka? V mozgu funguje cez tuberoinfundibulárnu dráhu, ktorá spája dve dôležité oblasti – hypotalamus a hypofýzu.

Hypofýza, malá žľaza v mozgu, vyrába prolaktín, ktorý dáva pokyn mliečnym žľazám na produkciu mlieka. No aby sa to všetko riadne vyvážilo – pretože deti nedojčíme non-stop – treba aj reguláciu.

Práve to je úloha dopamínu. Prolaktín totiž spúšťa uvoľňovanie dopamínu v hypotalame. A ten následne dáva znamenie hypofýze, aby prestala s produkciou prolaktínu.

Preto sa môže stať, že lieky, ktoré blokujú dopamínové signály, túto rovnováhu narušia. To môže viesť k zaujímavému vedľajšiemu efektu, známemu ako galaktorhea, teda tvorba mlieka aj vtedy, keď nie je žena tehotná alebo nedojčí.

Temná stránka dopamínu

Hovorí sa, že aj dobrého môže byť priveľa. To určite platí pri dopamíne, ak sa rozprávame o závislostiach. Či už ide o dr*gy, sociálne siete, lieky alebo aj jedlo, príval dopamínu nám môže poriadne „zavariť“.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko