Generácia Z je podľa výskumu „málo šťastná“: Psychologička hovorí, že zásadné je dodržať jednoduchú vec
- Generácia Z pociťuje menej šťastia
- Podľa najnovšieho výskumu na danú emóciu vplývajú dva kľúčové faktory
- Generácia Z pociťuje menej šťastia
- Podľa najnovšieho výskumu na danú emóciu vplývajú dva kľúčové faktory
Generácia Z to má podľa nového výskumu ťažšie ako predchádzajúce generácie v ich veku. Prieskum, ktorý uskutočnila spoločnosť Gallup v spolupráci s nadáciou Walton Family Foundation, zhromaždil údaje od viac ako 2 000 Američanov z generácie Z (vo veku 12 až 26 rokov).
„Je to jeden zo série štyroch prieskumov o Gen Z,“ povedal autor prieskumu Zach Hrynowski, vedúci výskumník v Gallup.
„Ľudia z generácie Z, ktorí majú 18 až 26 rokov, majú menšiu pravdepodobnosť, že budú hodnotiť svoj život pozitívne ako staršie generácie, keď boli v tomto vekovom rozpätí,“ dodal Hrynowski pre portál CNN s tým, že táto analýza neurobila priame porovnanie, ale použila predchádzajúce prieskumy.
„Dva faktory silne korelovali so šťastím Gen Z, a to, koľko času mali na víkendový spánok a relaxáciu, no ešte dôležitejší bol ich zmysel pre užitočnosť,“ informoval. „Šťastie najviac predpovedal pocit každodenného prebúdzania a pocit, že práca alebo škola sú zaujímavé a dôležité.“
„Šťastie nespočíva v naháňaní čo najväčšieho množstva pozitívnych emócií,“ vysvetľuje Dr. Chloe Carmichaelová, klinická psychologička v New Yorku.
„Účel tiež znamená usilovať sa o veci, ktoré sa hlboko spájajú s pocitom seba samého,“ uviedol Dr. Broderick Sawyer, klinický psychológ v Louisville, Kentucky. „Dokonca aj keď nie si na mieste, kde môžeš priamo sledovať svoj cieľ, precvičovanie zručností alebo získanie vzdelania k nemu môžu spôsobiť, že to, čo robíš, bude mať zmysel.“
Generácia Z potrebuje oddych a zmysel života
„Účel sa tiež nemusí sústrediť na prácu,“ dodala Carmichaelová. „V takýchto prípadoch môžu byť povinnosti, ako je napríklad kariéra, viac napĺňajúce, pretože ti istým spôsobom pomáhajú pracovať na dosiahnutí tvojho cieľa.“
Ako sme spomínali vyššie, druhým dôležitým a „šťastným“ aspektom je práve kvalitný spánok. „Nedostatočný alebo nekvalitný spánok môže viesť k nižšej nálade a väčšej podráždenosti, ako aj problémom s pamäťou, koncentráciou a zameraním,“ napísala Dr. Rachel Salasová, profesorka neurológie na Lekárskej fakulte Univerzity Johna Hopkinsa v Baltimore.
Taktiež dodala, že nekvalitný oddych môže ovplyvniť vzťahy a interakcie s okolím, čo spôsobuje aj zmenu vnímania šťastia. „Gen Z vynakladá veľa úsilia na starostlivosť o pleť a duševné zdravie, ale zlý spánok znamená vyzerať unavene a cítiť sa zle.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Negatívne vnímanie života môže skĺznuť až do celkového zhoršenia duševného zdravia jedinca. Ako uvádza Liga za duševné zdravie, väčšina ľudí na Slovensku má ďaleko od jeho optimálneho stavu. Približne pätina populácie trpí pretrvávajúcimi problémami, ako sú podráždenosť, úzkostlivosť, ťažkosťami uvoľniť sa či nervozitou alebo pocitom, že sú s nervami v koncoch.
V posledných piatich rokoch narastal počet novodiagnostikovaných pacientov pri niektorých menej častých psychických poruchách, ako je napríklad porucha príjmu potravy, resp. porucha psychického vývinu. Taktiež sa zaznamenal aj výrazný nárast počtu novodiagnostikovaných pacientov medzi mladými ľuďmi.
Slovensko vo financovaní starostlivosti o duševné zdravie výrazne zaostáva za ostatnými rozvinutými krajinami. Tento typ starostlivosti tvorí len niečo vyše 3 % z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, kým priemer rozvinutých krajín je 6 – 7 %.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: CNN, Liga za duševné zdravie