Denne chrlí zlato za tisíce eur. Najjužnejšia aktívna sopka na svete je pre vedcov záhadou
- Mount Erebus je jednou z najaktívnejších sopiek na svete
- V minulosti sa tu odohrala tragédia, pri ktorej zahynulo 257 ľudí
- Mount Erebus je jednou z najaktívnejších sopiek na svete
- V minulosti sa tu odohrala tragédia, pri ktorej zahynulo 257 ľudí
V Antarktíde sa nachádza mnoho sopiek, pričom najviac ich je v západnej časti a v Marie Byrd Land. V roku 2017 bola vykonaná štúdia, ktorá identifikovala 138 sopiek len v tejto časti kontinentu. Väčšina z nich je neaktívna, no osem až deväť z nich sa považuje za aktívne.
Ako uvádza IFL Science, Mount Erebus, jedna z najdivokejších sopiek na celom kontinente, je zároveň najvyššou aktívnou sopkou s nadmorskou výškou 3 794 metrov a najjužnejšou aktívnou sopkou na svete. Erebus pravidelne vyvrhuje kamene z čiastočne roztavených hornín, známe aj ako „sopečné bomby“.
Vedci nedávno zistili, že plyny z Erebusu obsahujú malé čiastočky kovového zlata. Odhaduje sa, že sopka denne vychrlí asi 80 gramov zlata, čo predstavuje hodnotu zhruba 6 000 dolárov.
Záhada pre geológov
Americkí geológovia objavili v sopečných plynoch častice o veľkosti 0,1 až 20 mikrometrov a v blízkom snehu častice veľké až 60 mikrometrov. Prítomnosť drahého kovu bola zaznamenaná až do vzdialenosti 1 000 km.
Hoci sa zlato vyskytuje aj u iných sopiek, Mount Erebus je jedinečný tým, že ho uvoľňuje v kovovej forme, čo predstavuje záhadu, ktorú geológovia ešte stále skúmajú.
Láva uvoľňuje horúci plyn obsahujúci zlato a iné materiály, ktoré sa pri teplote okolo 1 000 °C rozpúšťajú. Plyn sa pri kontakte so vzduchom rýchlo ochladí na teplotu nižšiu ako 100 °C, čo spôsobí vyzrážanie rôznych materiálov, vrátane kovov, akými sú zinok a meď.
Philip Kyle z Inštitútu baníctva a technológie v Novom Mexiku predpokladá, že zlaté častice vznikajú na povrchu lávy, keď cez ňu uniká plyn. Na Mount Erebus dochádza k uvoľňovaniu plynu relatívne pomalým tempom, čo umožňuje časticiam zlata „rásť“ počas niekoľkých minút alebo dokonca hodín, než sú odnesené plynmi do vyšších vrstiev atmosféry.
„Boh temnoty“
„Erebus… nepretržite vybuchuje najmenej od roku 1972,“ povedal Conor Bacon z Lamont-Doherty Earth Observatory na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Hovorí sa, že Mount Erebus, pomenovaný po bohovi temnoty v gréckej mytológii, vybuchol práve v momente, keď ho v roku 1841 prvýkrát uvidel kapitán James Clark Ross. Vulkán sa spolu s ďalšími dvoma nachádza na ostrove Ross, ktorý bol pomenovaný na počesť tohto britského prieskumníka.
Mount Erebus je známy aj tým, že v jednom zo svojich kráterov ukrýva „lávové jazero“. Bacon poznamenáva, že „lávové jazerá sú pomerne zriedkavé, pretože ich existencia vyžaduje splnenie niekoľkých veľmi špecifických podmienok, ktoré zabraňujú zamrznutiu povrchu.“
Tragická udalosť
Dňa 28. novembra 1979 došlo na Mount Erebuse k tragickej udalosti, keď lietadlo spoločnosti Air New Zealand narazilo do boku sopky. Pri tomto nešťastí prišlo o život všetkých 257 ľudí na palube. Záchranné posádky objavili fotografie cestujúcich, ktoré boli urobené len niekoľko sekúnd pred tragédiou.
Tie ukázali, že v čase havárie bola viditeľnosť dobrá a lietadlo sa nachádzalo pod úrovňou mrakov, čo vyvracia možnosť, že by bola sopka zakrytá hustými mrakmi. Predpokladá sa, že príčinou nešťastia bola optická ilúzia známa ako „whiteout“. Sopka pokrytá ľadom bola v takýchto podmienkach prakticky neviditeľná.
Pilot, ktorý nebol schopný odhadnúť správnu vzdialenosť, predpokladal, že biela plocha, ktorú videl pred sebou, bola len ľad a sneh, nie skutočná povrchová štruktúra sopky. Po tejto katastrofe spoločnosť Air New Zealand ukončila svoje vyhliadkové lety nad Antarktídou.
Zdroje: New Scientist, IFL Science