Veľký prieskum Globsecu: Každý tretí Slovák si želá totalitu, Ukrajinu v Únii nechceme

Slováci sú zväčša prodemokratickí, podporujú naše členstvo v EÚ a NATO a veria v slobodné médiá. Nepodporujú však členstvo Ukrajiny v Únii, Rusko nevnímajú ako hrozbu a prekvapivo veľké percento z nich si želá totalitu bez možnosti volieb. Vyplýva to z nového prieskumu think-tanku Globsec, ktorý zachytáva postoje a nálady obyvateľov krajín strednej a východnej Európy.

Podpora pre členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO) dosiahla po výraznom poklese v roku 2023 znovu vysoké hodnoty, pričom približne 70 % obyvateľov teraz obhajuje spojenectvo s týmito západnými inštitúciami.

V minulom roku medzi Slovákmi prudko klesla podpora pre EÚ a NATO, čo bolo spôsobené intenzívnymi politickými kampaňami a dezinformáciami šírenými v období pred parlamentnými voľbami.

Ukrajina nám stále nevonia, Rusov sa nebojíme

V otázke podpory Ukrajiny sa však Slovensko odchyľuje od regionálneho trendu. Podpora vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO na Slovensku klesla zo 40 % v roku 2022 na 30 % v roku 2024, čo je najnižšie percento v celom regióne.

zdroj: Freepik/@gpointstudio

V otázke, kto je primárne zodpovedný za vojnu na Ukrajine, si už druhý rok za sebou približne 40 % respondentov na Slovensku myslí, že je to Rusko, 51 % viní Západ alebo Ukrajinu samotnú.

Takmer polovica občanov taktiež nevníma Rusko ako hrozbu pre Slovensko a 27 % z nich Moskvu vníma ako kľúčového strategického partnera. Len pre porovnanie, USA vníma ako hrozbu až 41 % Slovákov.

Tretina z nás chce totalitu

Drvivá väčšina Slovákov podporuje systém liberálnej demokracie založenej na princípoch rovnosti, ľudských práv a osobných slobôd. Dôveru mu vyjadrilo 80 % respondentov. Zaujímavosťou však je, že pomerne veľké množstvo Slovákov, konkrétne 36 % z nich, vyjadrilo isté sympatie ku totalitnému systému bez volieb.

V regióne tiež pretrvávajú rozdiely v postojoch k západným hodnotám, pričom Slovensko, Bulharsko a Rumunsko vykazujú najväčší pocit ohrozenia zo strany západnej spoločnosti. Tento trend podnecujú dlhodobé informačné operácie Kremľa a domáce politické sily, ktoré prezentujú západné hodnoty ako hrozbu pre „tradičné hodnoty“.

Kontroverznou témou je pre Slovákov aj LGBTI+ komunita. Hoci až 71 % občanov Slovenska súhlasí s tvrdením, že tolerancia bez ohľadu na s*xuálnu orientáciu či farbu pleti je pre spoločnosť dôležitá, len 36 % podporuje garanciu práv, ako manželstvá či adopcia detí, pre s*xuálne menšiny. Oproti minulému roku však ide o približne osempercentný nárast v tejto kategórii.

Médiá a zahraniční agenti

Pozoruhodnou tematikou sú tiež médiá. Takmer tri štvrtiny Slovákov súhlasia s tým, že médiá v ich krajine sú slobodné. Dôveru v ne však vyjadruje len polovica občanov, čo je však stále viac ako vo väčšine krajín regiónu.

Globsec ale zároveň upozorňuje, že údaje o viere v slobodu médií môžu byť skreslené pokusmi o kontrolu veľkých mediálnych domov, legitimizáciou dezinformačných platforiem a odmietaním spolupráce s hlavnými mediálnymi kanálmi. Tieto faktory môžu posilňovať presvedčenie fanúšikov „alternatívnych médií“, že sú „konečne slobodné“.

Na záver, na Slovensku rezonujú aj dezinformačné a nenávistné kampane proti neziskovým organizáciám, migrantom či LGBTI+ ľuďom. Spolu 38 % Slovákov, teda najviac v regióne, si myslí, že neziskové organizácie sú tzv. „zahraniční agenti“ a len 51 % vníma ich dôležitosť pre spoločnosť.