Nová daň čelí kritike. Znevýhodňuje športovcov a ľudí s intoleranciami, tvrdí spotrebiteľská organizácia

V polovici apríla sme ťa informovali o tom, že ministerstvo financií zavedie novú daň, ktorá sa vzťahuje na sladené nápoje. Rezort hovoril o pripravovanej zmene už dávnejšie, ale až minulý mesiac zverejnili detaily.

Celý návrh predložili do pripomienkového konania, čo znamená, že už presne vieme, ako to ovplyvní ceny tvojich obľúbených nápojov. Ak si myslíš, že sa ti predraží len energetický nápoj či cola, tak si na omyle. Daň sa bude týkať aj Granka či džúsov. To ale nie je všetko.

Inštitút moderného spotrebiteľa upozorňuje, že štát v tomto prípade úplne zabudol na športovcov, ktorí za nápoje budú musieť zaplatiť násobne viac. Život sa skomplikuje aj ľuďom s intoleranciami.

Neférový prístup

Spotrebiteľská organizácia v tlačovej správe kritizuje, že ministerstvo chce zdražiť aj rastlinné alternatívy mlieka, proteínové prášky a jogurtové nápoje. Stať by sa tak malo od roku 2025. Inštitút moderného spotrebiteľa kritizuje hlavne to, že zdania sladené nealkoholické nápoje bez ohľadu na typ alebo množstvo použitého sladidla. Prekáža im, že sem rezort zahrnul aj jogurtové, mliečne a proteínové nápoje či rastlinné alternatívy k mlieku.

Štát v návrhu totiž nerobí žiadne rozdiely. Rovnako zdaňuje ochutené minerálne vody, kolové a energetické nápoje, džúsy, radlery, ale aj sirupy a práškové koncentráty. Pre porovnanie klasické nealko nápoje budú zdanené sadzbou 0,15 € na liter, energetické nápoje 0,30 € na liter. Sirupy budú stáť 1,05 € na liter a práškové koncentráty 4,30 € na kilogram, informuje inštitút v tlačovej správe.

Sociálna poisťovňa ide doplácať dôchodky. Peniaze navyše dostane takmer 50-tisíc penzistov (VÝPOČET)

Tento návrh podľa inštitútu nepredstavuje férovú a úprimnú snahu riešiť výzvy súvisiace s výskytom obezity. Tvrdia, že skôr vytvára akceptovateľnú zámienku na ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia bežných spotrebiteľov a spotrebiteliek.

Predpokladajú, že daň sa úplne prenesie do ceny koncového nápoja a zvýši základ, z ktorého sa počíta DPH a obchodná marža. To by znamenalo zdraženie o desiatky percent. „Štát nemá spotrebiteľov a spotrebiteľky trestať, o to viac nie v čase, keď intenzívne komunikuje boj s potravinovou infláciou,“ uvádza riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Filip Kužma.

Organizácia dokonca spustila aj petíciu za férovú daň. „Ak sa ministerstvo financií predsa len rozhodne v legislatívnom procese pokračovať, žiadame o niekoľko zmien, ktoré odstránia kľúčové problémy návrhu zákona. Žiadame o vyňatie rastlinných, ale aj jogurtových a mliečnych nápojov z predmetu dane a vyzývame na zreálnenie sadzby pre športové tuhé koncentráty, pretože ich miera zdanenia môže byť ešte vyššia než pri klasických sladených nápojoch,“ doplnil Kužma.

Nie je sladený nápoj ako sladený nápoj

Riaditeľ inštitútu dáva do pozornosti fakt, že nákup sa predraží aj ľuďom, ktorí trpia intoleranciami alebo sú vegáni. Nová daň sa totiž má uplatniť aj na rastlinné alternatívy k mlieku.

„Laktózová intolerancia je najrozšírenejšou potravinovou intoleranciou a na Slovensku ju má podľa odhadov 10 – 30 % populácie,“ upozorňuje Kužma. Dodáva, že návrh spôsobuje, že každý desiaty Slovák, ktorý trpí určitým zdravotným znevýhodnením a už teraz platí viac, bude musieť zaplatiť ešte viac.

Kužma tvrdí, že toto zdanenie je postavené na neférovom základe. „Kravské mlieko obsahuje na 100 mililitrov okolo 4,9 gramov mliečneho cukru. Nakoľko sa cukor v tomto mlieku vyskytuje prirodzene, dani podliehať nebude. Na druhej strane niektoré mandľové nápoje obsahujú len 2,8 gramov cukru na 100 mililitrov. Keďže je však tento cukor pridaný, dani už podliehať budú, a to aj napriek tomu, že obsah cukru je nižší než v prípade klasického kravského mlieka,“ vysvetlil.

Podľa dát Štatistického úradu SR je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z výživového hľadiska nepriaznivá a značne zaostáva za okolitými štátmi strednej Európy. Medzi rokmi 2022 a 2021 sa dokonca znížila. Kužma hovorí, že keď Slovensko už teraz trpí na nízku konzumáciu mlieka, nemôžeme si dovoliť taký luxus ako vysoké zdanenie.

„Napriek tomu, že nesúhlasíme so zdanením ani ostatných sladených nápojov, poukazujeme na unikátny nutričný profil mliečnych a najmä jogurtových nápojov,“ dopĺňa. Argumentuje tým, že klasické sladené nápoje nemajú v zásade žiadny zdravotný benefit. To sa o mlieku a mliečnych výrobkoch povedať nedá.

Pripomína, že ide o výživovo bohaté potraviny, ktoré môžu byť zdrojom vápnika, fosforu, draslíka. Majú aj množstvo vitamínu A, vitamínu B2 a vitamínu B12, bielkovín a esenciálnych mastných kyselín.

Znevýhodnení športovci

V neposlednom rade zasiahne daň aj športovcov, ktorí siahajú po rôznych proteínových, izotonických či BCAA koncentrátoch. Inštitút moderného spotrebiteľa píše, že tieto práškové koncentráty obsahujú určité množstvo sladidla, ktoré im dodáva príchuť.

Kužma vysvetľuje, že „nápoje tohto druhu pomáhajú športovcom a športovkyniam zlepšovať svoj výkon a nesúhlasíme s ich jednoduchým prirovnávaním k ostatným sladeným nápojom“.

Z návrhu vyplýva, že na liter by mohli byť tieto produkty ešte drahšie ako iné sladené nápoje. Napríklad 2,5 kg balenie proteínového koncentrátu by bolo podľa prepočtu inštitútu bolo pokryté spotrebnou daňou v sume 10,75 eur. Takéto balenie v súčasnosti stojí 41,95 eur. Navrhovaná daň teda predstavuje viac ako 25 % jeho súčasnej ceny a po novom by zaň športovci po pridaní dane a zvýšenej DPH mohli zaplatiť okolo 54,85 eur. To je viac takmer o 15 eur.

Od roku 2040 na Slovensku zakážu kúrenie plynom. Spôsobí nová smernica problémy na realitnom trhu?

Kužma dopĺňa, že: „Podľa odporúčaného dávkovania sa z 2,5 kg balenia dá vyrobiť 25 litrov nápoja. Pri spotrebnej dani 10,75 eur je teda sadzba dane až 0,43 eur na liter vyrobeného nápoja. To je viac ako 0,15 eur na liter pri malinovkách alebo 0,30 eur na liter pri energetickom nápoji.“

Obáva sa, že spotrebitelia nielenže prestanú tieto výrobky nakupovať, ale budú ich hľadať na inom trhu. „Je možné, že športovci a športovkyne si radšej tieto produkty objednajú zo zahraničných e-shopov, čím utrpia slovenskí podnikatelia. Pokiaľ štát tvrdí, že má záujem o podporu športu, nemal by športovcom hádzať polená pod nohy,“ uzatvára Kužma.