Tvorí sa „koalícia ochotných“. Nečakaný partner Slovenska a člen NATO chce poslať na Ukrajinu vojakov

Po vyjadreniach francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnosti vyslať na Ukrajinu francúzskych vojakov sa ozvali aj predstavitelia Estónska. Tamojšia vláda v súčasnosti o takomto scenári vážne diskutuje. Svoje jednotky by však nevysielala na front do prvých línií. Naopak, zaujali by nebojové úlohy.

Ešte začiatkom mája šéf estónskych ozbrojených síl generál Martin Herem priznal, že v jeho krajine už takéto rozhovory mal. Najnovšie všetko potvrdil poradca prezidenta Alara Arkisa pre národnú bezpečnosť Madis Roll. Ako uviedol v rozhovore pre Breaking Defense, zatiaľ je všetko na hypotetickej úrovni a o tomto scenári sa len „vedú diskusie“.

„Mali by sme hľadieť na všetky možnosti. Nemali by sme mať obmedzenú myseľ v tom, čo môžeme urobiť,“ dodal. Estónsko by podľa portálu The Kyiv Independent uprednostnilo spoločné vyslanie jednotiek z viacerých štátov v rámci NATO. Ak sa tak ale nestane, Roll nevylučuje vznik menšej koalície na daný účel. 

V prípade, že by skutočne estónske sily vkročili na ukrajinské územie, nie je jasné, čo by u našich východných susedov vlastne robili. Poradca prezidenta ich „nebojové“ povinnosti totiž nešpecifikoval.

Čo ostatné krajiny?

Myšlienky o vyslaní západných jednotiek na Ukrajinu sa nesú vo vzduchu, odkedy ich vyslovil Emmanuel Macron. Podľa neho západnú vojenskú prítomnosť na Ukrajine nemožno v budúcnosti „vylúčiť“. USA a viacerí európski spojenci, ako aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa však od jeho vyhlásení dištancovali, podotýka Kyiv Independent.

Francúzsky prezident si za svojím návrhom napriek tomu stojí a v máji zopakoval, že v prípade ruského prielomu alebo na základe ukrajinskej žiadosti takúto možnosť zváži.

Myšlienku jednoznačne odmietli najmä Nemecko a USA. Americký veľvyslanec v Estónsku, George Kent, poukázal pre Breaking Defense aj priamo na politiku amerického prezidenta Joea Bidena. Tá pomáha Ukrajine prostredníctvom významných balíkov pomoci, ale zároveň sa pevne zaviazala, že svojich vojakov jej nepošle.

Rusko spustilo nový útok a rovno masívne zlyhalo. Nezískali ani meter územia, raduje sa Ukrajina

Na otázku, ako by Rusko mohlo reagovať na potenciálnu prítomnosť síl NATO na Ukrajine, reagoval aj britský náčelník Tony Radakin. „Nebudem sa púšťať do prílišných komentárov k vašej otázke, ak dovolíte… Pozícia Spojeného kráľovstva je veľmi jasná, pokiaľ ide o to, že to nie je cesta, ktorou by sa chcel náš premiér vydať,“ podotkol.

Zároveň zdôraznil, že britská pozícia sa „neriadi tým, ako bude reagovať Rusko“. Zakladá sa na tom, čo Spojené kráľovstvo považuje za celkovo najlepší prístup k riešeniu vojny na Ukrajine.

Na rozdiel od Nemecka, USA či Spojeného kráľovstva litovská premiérka Ingrida Šimonytėová povedala, že je myšlienke vyslania tamojších jednotiek na Ukrajinu otvorená. Ich úlohou by však nebol boj, ale výcvik kyjevských síl.

Rusko môže tento krok podľa nej vnímať ako eskaláciu, no dodala, že ak by mali všetky štáty dookola premýšľať o reakciách ruskej strany, na nič by sa nezmohli. Každý druhý týždeň podľa nej počúvame o jadrových hrozbách a vyhrážkach z Kremľa. Ukrajina však o zahraničné jednotky dosiaľ nepožiadala, doplnila premiérka.