Jedna z najstarších žien má 110 rokov. Za jej dlhovekosťou stoja jednoduché tipy, aplikovať ich vieš ihneď

  • Yoshiko Miwa má 110 rokov, prežila druhú svetovú vojnu aj smrť blízkych
  • Za jej dlhovekosť môže najmä aktívna myseľ a telo
  • Odkazuje: Nezdržujte sa
malta dlhovekosť
Jedna z najstarších žien má 110 rokov. Za jej dlhovekosťou stoja jednoduché tipy, aplikovať ich vieš ihneď Reprofoto: Canva, X/@TODAYshow
  • Yoshiko Miwa má 110 rokov, prežila druhú svetovú vojnu aj smrť blízkych
  • Za jej dlhovekosť môže najmä aktívna myseľ a telo
  • Odkazuje: Nezdržujte sa

Yoshiko Miwa je, podľa Gerontology Research Group, najstaršia žijúca osoba japonského pôvodu v Spojených štátoch. Tajomstvo jej dlhovekosti spočíva v tom, že sa neutápa v negatívach. A to isté odporúča aj iným ľuďom. Miwa sa radšej sústreďuje na časy, keď bola najšťastnejšia. Na jej príbeh poukázal portál TODAY

Má za sebou 110 rokov života. Prežila španielsku chrípku, prohibíciu, Čierny utorok, druhú svetovú vojnu a aj stratu svojich rodičov, súrodencov a priateľov. Napriek tomu jej rada pre všetkých, ktorí sa chcú dožiť úctyhodného veku znie: Nevzdávajte sa.

Dôležitá je vytrvalosť

Miwa je súčasťou nisei – druhej generácie japonských Američanov poslaných do internačných táborov počas druhej svetovej vojny – ktorí často hovoria „gaman“, čo v preklade znamená „trpezlivo a dôstojne znášať zdanlivo neznesiteľné“. Vysvetlil pre TODAY jej syn, Alan Miwa. Často sa tento výraz voľne prekladá ako „vytrvalosť“, „trpezlivosť“ alebo „tolerancia“.

Alan Miwa si myslí, že tieto pocity sa rodia z húževnatosti mnohých ľudí naprieč generáciami jeho mamy. Tí totiž museli vydržať veľa. Dodal taktiež, že japonská fráza Shikata ga nai, znamenajúca „Nedá sa tomu pomôcť“ alebo „S tým sa nedá nič robiť,“ je medzi nimi tiež bežné príslovie.

Žila v internačnom tábore, teraz má 20 pravnúčat 

Yoshiko Miwa sa narodila ako Yoshiko Tanaka 28. februára 1914 v Guadalupe v Kalifornii japonským prisťahovalcom. Bola piatym zo siedmich detí. Keď jej matka a malý brat zomreli v roku 1919, jej otec sa snažil postarať sa o svoju rodinu a zároveň starať sa o farmu, ktorú vlastnil. Yoshiko Miwa a jej súrodenci boli preto poslaní žiť do detského domova, ktorý bol založený ich farnosťou, budhistickou cirkvou Guadalupe. V roku 1932 absolvovala strednú školu Santa Maria a následne študovala biznis na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Štúdium ukončila v roku 1936.

V roku 1939 sa vydala za svojho manžela Henryho Miwu, píše TODAY. Následne prišla druhá svetová vojna. Manželia a ich rodiny boli poslaní do Internačného tábora Poston v Arizone. Následne boli presunutí do tábora v Hawthorne v Kalifornii.

Po roku 1945 mala Miwa s manželom, rovnako ako ostatní Japonci prepustení z táborov, problém nájsť si prácu. Jej manžel si založil podnik na pestovanie rastlín a Yoshiko získala v roku 1963 ošetrovateľskú licenciu. Yoshiko Miwa sa však teší svojej početnej rodine. Má troch synov, 10 vnúčat, 20 skvelých pravnúčat a jedno pra-pravnúča. Jej syn pre portál TODAY povedal, že Yoshiko je momentálne v dobrom zdravotnom stave. Žije v opatrovateľskom zariadení, kde si každý týždeň nechá upraviť vlasy kaderníkom a v nedeľu navštevuje bohoslužby.

Tajomstvo dlhovekosti spočíva v aktívnom tele aj mysli

Okrem pozitívneho ducha je kľúčom k dlhému životu udržiavanie aktívnej mysle a tela, povedala už v minulosti Yoshiko Miwa. Prezradila však aj niekoľko ďalších aspektov svojho života, o ktorých si myslí, že viedli k jej dlhovekosti. Jedným z týchto aspektov je to, že má neustále sa rozširujúci zoznam koníčkov. Keď Yoshiko Miwa odišla do dôchodku, každé ráno prešla 4 míle (približne 6,43 kilometra).

V roku 1990, vo veku 76 rokov, kráčala 20 km v rámci pochodu Dimes Walkathon. Je vášnivou čitateľkou, venuje sa ikebane (japonské umenie aranžovania kvetov), ​​sumi-e (japonské atramentové umenie), sashiko (japonské šitie), šitiu. Dokonca aj renovácii a čalúneniu nábytku. V týchto dňoch je však jej obľúbenou činnosťou spánok, uviedla pre TODAY prostredníctvom e-mailu.

O svojom živote napísala knihu

Po absolvovaní kurzu písania napísala Yoshiko autobiografiu. V knihe spomína na svoje cesty do Ríma, Japonska, Paríža a na Niagarské vodopády. Taktiež v nej opisuje život v detskom domove a dlhé prechádzky do školy, svojich súrodencov a detstvo s rodičmi. „Mali sme veľkú pastvinu pre kone a kravy, na ktorých sa mohli pásť,“ napísala o farme svojej rodiny v autobiografii. „Niekedy sme sa so sestrou túlali po pastvine, aby sme zbierali divoké fialky, ktoré tam rástli.“

Každý deň konzumuje rezance, viera jej dodáva energiu

Yoshiko Miwa je fanúšikom akéhokoľvek druhu rezancov a jedáva ich každý deň. „Keď som bola v detskom domove, kuchárka robila rezance a ja som ich milovala,“ vyjadrila sa. „Dnes mám rád špagety, udon, ramen, soba a akýkoľvek iný druh rezancov.“

Ako sa sama vyjadrila, energiu jej dodáva aj jej viera. Keď jej matka zomrela na španielsku chrípku, ujali sa jej reverend Issei Matsuura s manželkou. Yoshiko Miwa mala len 4 roky, keď sa jej otec obrátil s prosbou o pomoc na cirkev. „Cirkev potom založila detský domov a učila nás budhizmus, japonský jazyk, japonskú kultúru a zodpovednosť,“ spomína na detstvo Miwa. Vždy som bola zaviazaná reverendovi a pani Matsuurovej.

Rodina je základ

Yoshiko Miwa a jej rodina spoločne cestujú a organizujú rôzne stretnutia. cestuje spolu a organizuje stretnutia. „Mala som to šťastie, že moji synovia, moje vnúčatá, moje pravnúčatá a príbuzní tu vždy boli pre mňa,“ hovorí Yoshiko. „Keďže moja matka zomrela taká mladá, nikdy som si neužila teplo a lásku rodiny,“ napísala vo svojej autobiografii. „Neskôr, keď som mala svoje deti, veľmi som pociťovala blahobyt kompletnej rodiny.“

Zdroj: TODAY

Najnovšie videá

Trendové videá