MIMORIADNE Iránsky prezident Ebrahím Raísí zomrel pri nehode vrtuľníka

Po nedeľnej nehode vrtuľníka sa potvrdilo, že pri jeho páde zahynul iránsky prezident Ebrahím Raísí, minister zahraničných vecí Hossein Amir-Abdollahian a niekoľko ďalších. Informuje o tom portál BBC. Informáciu o tom, že skonali po havárii v severozápadnom Iráne, priniesla tamojšia štátna televízia.

Bezprostredne po udalosti sme ťa o páde stroja informovali aj na našom webe. Vtedy ešte nebolo jasné, aké mala havária následky. Agentúry AP, AFP a Reuters písali len to, že jeden z troch vrtuľníkov v konvoji, ktorý prevážal iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího, v nedeľu na východe krajiny „tvrdo pristál“. Spojenie sa im vtedy nadviazať nepodarilo.

K havárii došlo 19. mája a na palube nebol len prezident a minister. Al Jazeera uvádza, že pri páde zahynuli aj Guvernér východného Azerbajdžanu Malek Rahmati, zástupca iránskeho najvyššieho vodcu vo východnom Azerbajdžane Mohammad Ali Ale-Hashem a šéf prezidentskej stráže Mehdi Mousavi. Neprežil ani pilot vrtuľníka, kopilot a posádka, ktorú konkrétne nemenovali. Médium dopĺňa, že Raísí a jeho spoločníci sa vracali z akcie s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom, keď došlo k havárii.

Úlohu zohralo aj počasie

Počas hľadania spadnutého vrtuľníka komplikovalo záchranných zložkám podmienky aj počasie. Na miesto okamžite vyrazili, ale ich presun sťažili zlé poveternostné podmienky, čo vyhlásil iránsky minister vnútra Ahmad Vahídí. K incidentu došlo v iránskej provincii Východný Azerbajdžan pri hraniciach s Azerbajdžanom, približne 600 kilometrov severozápadne od iránskeho hlavného mesta Teherán.

O tom, že počasie mohlo zohrať kľúčovú úlohu pri havárii vrtuľníka, pri ktorej zahynul iránsky prezident Ebrahím Raísí, špekuluje aj vojenský analytik CNN Cedric Leighton.

„Máte hmlu, máte dážď, máte nízke teploty,“ povedala Leighton Paule Newtonovej z CNN. „Pri teplotách pod 50 stupňov Fahrenheita (10 stupňov Celzia) zistíte, že vo vyšších nadmorských výškach existuje možnosť námrazy na lopatkách rotora,“ skonštatoval.

Pripustil, že vzhľadom na nepriaznivé počasie tu je aj možnosť potenciálneho zlyhania motora. Hovorí, že alternatív toho, čo sa mohlo stať je mnoho. Príčina nehody totiž stále známa nie je.

Jeden z iránskych prezidentských vrtuľníkov havaroval

Leighton pre portál dodal, že svoju úlohu mohla zohrať aj údržba lietadla. „Či bol alebo nebol vrtuľník správne udržiavaný,“ myslí si. Podľa portálu poukazuje na to, že keďže Irán funguje pod rôznymi sankciami, ovplyvňuje to aj techniku, ktorou krajina disponuje. Upozorňuje, že práve pre sankcie krajina používa staré vybavenie na prepravu svojich najvyšších vodcov.

Štátna tlačová agentúra IRNA uviedla, že Raísí letel vo vrtuľníku Bell 212 americkej výroby, píše Reuters.

Žiadne známky života

Raísí mal 63 rokov a bol zvolený za prezidenta v roku 2021 a od nástupu do funkcie nariadil sprísnenie zákonov o morálke, dohliadal na krvavé potlačenie protivládnych protestov a tvrdo presadzoval jadrové rokovania so svetovými mocnosťami.

Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý má konečnú moc s posledným slovom v zahraničnej politike a iránskom jadrovom programe, sa už skôr snažil Iráncov uistiť a povedal, že nedôjde k narušeniu štátnych záležitostí. Uviedla to agentúra Reuters.

„Prezident Raísí, minister zahraničných vecí a všetci pasažieri vrtuľníka zahynuli pri havárii,“ povedal pre agentúru Reuters vysoký iránsky predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný pre citlivosť tejto záležitosti. Raísího smrť neskôr potvrdil vo vyhlásení na sociálnych sieťach viceprezident Mohsen Mansouri a rovnako tak urobil aj v štátnej televízii.

Tamojšia štátna televízia tiež uviedla, že zábery z miesta ukázali, že lietadlo narazilo do horského štítu, aj keď o príčine havárie nebolo oficiálne zverejnené žiadne stanovisko.

Portál dopĺňa, že záchranné tímy v noci bojovali s fujavicami a náročným terénom. V pondelok v skorých ranných hodinách sa dostali k troskám vrtuľníka. „Po zistení miesta havárie neboli zistené žiadne známky života medzi pasažiermi helikoptéry,“ povedal pre štátnu televíziu šéf iránskeho Červeného polmesiaca Pirhossein Kolivand.

Národný vysielateľ prerušil všetky pravidelné programy, vysielali live modlitby za Raísího v celej krajine.

Nepokoje v krajine

Smrť prezidenta prišla v čase rastúceho nesúhlasu v Iráne v súvislosti s množstvom politických, sociálnych a ekonomických kríz, pripomína agentúra Reuters. Iránski klerikálni vládcovia čelia medzinárodnému tlaku v súvislosti so sporným jadrovým programom Teheránu a jeho prehlbovaním vojenských väzieb s Ruskom počas vojny na Ukrajine.

Odkedy iránsky spojenec Ha*as 7. októbra zaútočil na Izrael, čím vyprovokoval izraelský útok na Gazu, na celom Blízkom východe vypukli požiare so skupinami naklonenými Iránu.

V duálnom iránskom politickom systéme, ktorý je rozdelený medzi klerikálny establishment a vládu, je to Raísího 85-ročný mentor Chameneí, najvyšší vodca od roku 1989, ktorý má rozhodovaciu právomoc vo všetkých hlavných politikách. Mnoho rokov viacerí vnímali Raísího ako silného kandidáta na nástupcu Chameneího, ktorý politicky podporoval Raísího.

Al Jazeera píše, že mnohí si myslia, že smrť pravdepodobne nezmení vzťah medzi Hizballáhom a Iránom. Niet pochýb o tom, že ide o stratu pre establišment v Iráne. Raísí však nebol hlavným rozhodovateľom v krajine a vzťah medzi Hizballáhom a Iránom skutočne prechádza cez mocné Revolučné gardy. Aj keď udalosti iste pozorne sledujú, zmeny neočakávajú.

Vo vrtuľníku zahynul aj ďalší dôležitý muž Iránu, minister zahraničných vecí, ktorý bol v Libanone veľmi známou tvárou. Túto krajinu už niekoľkokrát navštívil, najmä počas izraelskej vojny v Gaze. Stretol sa tu s členmi takzvanej „osi odporu“ vedenej Iránom. Zakaždým, keď prišiel do Libanonu, stretol sa s predstaviteľmi Hizballáhu a stretol sa aj s predstaviteľmi Ha*asu.

Irán v mnohých ohľadoch premietal svoj vplyv nielen do Libanonu, ale aj do celého konfliktu, dopĺňa Al Jazeera.

Čo sa bude teraz diať

Ústava islamskej republiky má priamu nápravu pre prípady, keď prezident nie je schopný vykonávať svoje povinnosti z dôvodu choroby, smrti alebo odvolania a odvolania parlamentom. Ukladá podpredsedovi – v tomto prípade Mohammadovi Mokhberovi – riadiť záležitosti krajiny a spoločne s hlavami parlamentu a súdnictva dohliadať na voľby nového prezidenta maximálne do 50 dní. Informuje o tom portál BBC.

Stalo by sa tak až po potvrdení najvyššieho vodcu, ktorý má v Iráne posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach.

V momente ako štátne médiá potvrdia, že prezident Ebrahím Raísí zomrel, režim v Iráne pristúpi k usporiadaniu takýchto volieb. Portál píše, že aj keď sa voľby uskutočnia, pravdepodobne nevzbudia väčší záujem verejnosti ako tie posledné.

Naposledy bolo všetkým vážnym vyzývateľom Raísího zabránené kandidovať, čím sa mu uvoľnila cesta do úradu s najnižším počtom voličov (okolo 30 % oprávnených voličov), pričom väčšina bojkotovala to, čo považovala za nemenné voľby.

Agentúra Reuters priniesla stručný náčrt toho, čo sa podľa iránskej ústavy stane, keď je prezident nespôsobilý alebo zomrie v úrade.

„Ak prezident zomrie v úrade, článok 131 ústavy Islamskej republiky hovorí, že prvý viceprezident (ktorým je Mohammad Mokhber) prevezme po potvrdení najvyššieho vodcu, ktorý má posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach v Iráne,“ cituje agentúra.

Rada zložená z prvého podpredsedu, predsedu parlamentu a šéfa súdnictva musí zabezpečiť voľbu nového predsedu maximálne do 50 dní, potvrdzuje informácie BBC aj Reuters.