Ak mávaš zlé sny, zbystri. Môžu byť predzvesťou vážnych ochorení

Nočné mory môžu byť viac než len výplodom nášho podvedomia. Nedávna štúdia publikovaná v odbornom časopise eClinicalMedicine odhalila, že živé a desivé nočné mory, prípadne „denné mory“ (halucinácie za bdelého stavu), môžu byť skorými ukazovateľmi autoimunitných ochorení, ako je reumatoidná artritída či lupus. Informuje o nej spravodajský web CNN.

Vedci z Cambridge University v štúdii skúmali skúsenosti 676 ľudí žijúcich s lupusom a inými autoimunitnými ochoreniami a zároveň spravila prieskum medzi 400 lekármi. Zistilo sa, že značný počet pacientov zažíva čoraz živšie a znepokojujúce nočné mory tesne predtým, než sa ich príznaky ochorenia zhoršia.

Až traja z piatich pacientov popisovali intenzívne nočné mory, ktoré sa začali vyskytovať tesne predtým, než sa dozvedeli o svojej diagnóze. V noci sa im podľa vlastných slov najčastejšie snívalo o rôznych násilných scenároch. Popisovali napríklad bitky, pády z výšok či zavalenie rôznymi predmetmi.

Časté a intenzívne nočné mory môžu byť podľa autorov štúdie účinným „systémom včasného varovania“ pred možnými nastupujúcimi ochoreniami. Napriek novým poznatkom v tejto oblasti však vieme o snoch, a špecificky o nočných morách, len málo.

Zlé sny nemajú jednoznačnú príčinu

Ako vysvetľuje portál Sleep Foundation, nočné mory sú jedným z najkomplikovanejších a najzáhadnejších aspektov spánku. Tieto desivé sny môžu spôsobovať prebudenie a negatívne ovplyvňovať každodenný život. Vedci rozlišujú medzi bežnými zlými snami, nočnými morami a, v najzávažnejších prípadoch, poruchou nočným môr.

Nočné mory sú živé sny, ktoré sú často hrozivé, rušivé alebo bizarné a spôsobujú prebudenie zo spánku. Často sa vyskytujú počas fázy REM spánku, ktorá je spojená s intenzívnym snívaním. Väčšina týchto snov sa objavuje v druhej polovici noci, kedy sa REM fázy vyskytujú najčastejšie.

zdroj: Unsplash/Kahfiara Krisna

Po prebudení z nočnej mory si človek často pamätá obsah sna a cíti sa rozrušený alebo úzkostlivý. Môžu sa vyskytnúť aj fyzické príznaky ako zmeny srdcového rytmu alebo potenie.

Nočné mory sú bežné u detí aj dospelých. Približne 2 % až 8 % dospelých má problémy s nočnými morami. U detí sú nočné mory najčastejšie medzi 3. a 6. rokom života a ich výskyt sa s vekom znižuje. Niektoré štúdie však ukazujú, že nočné mory môžu pretrvávať až do dospelosti.

Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko nočných môr. Medzi tie najbežnejšie patria stres a úzkosť, duševné zdravie či niektoré lieky a návykové látky. Vyvolať ich však môže aj nedostatok spánku či dokonca genetická predispozícia.

Dodržiavanie konzistentného spánkového režimu, používanie relaxačných techník, obmedzenie konzumácie kofeínu a alkoholu a zníženie času stráveného pred obrazovkou pred spaním môžu prispieť k lepšiemu spánku a zníženiu výskytu nočných môr.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti