Pri nemeckom ropovode našli sklad výbušnín. Zahraničné rozviedky hovoria o ruskej sabotáži

Nemecký denník Süddeutsche Zeitung píše o mestečku Bellheim s približne 9-tisíc obyvateľmi, ktoré leží uprostred ničoho medzi Landau, Speyer a Karlsruhe. Hrazdené ulice, parky, dve kostolné veže, prechádzajú pozdĺž „Via Rhenana“, starej rímskej cesty Horného Rýna.

Nič nenasvedčuje tomu, že by táto, na prvý pohľad nevinná lokalita mohla mať strategický význam z vojenského hľadiska. Ale jedna z najväčších tankových fariem Severoatlantickej aliancie (NATO) v Nemecku sa nachádza práve v Bellheime.

A týmto územím ide aj Central Europe Pipeline System (CEPS), ktorý v rámci takzvaného ropovodu NATO zásobuje letecké základne v západnom Nemecku od čias studenej vojny petrolejom, benzínom a naftou. V prípade núdze by potrubie malo strategický význam.

Nečakaný objav pri oprave stožiara

Minulý rok v novembri robotníci opravujúci elektrický stožiar v Bellheimskom lese hlásili objav, ktorý zalarmoval bezpečnostné orgány v celom 80-miliónovom Nemecku.

Podľa informácií Dokmz objavili v zemi len niekoľko sto metrov od potrubia sklad výbušnín. Asi pol metra hlboko bolo pochovaných niekoľko stoviek gramov výbušnín, vrátane rozbušiek a dvoch ručných granátov M75 juhoslovanského pôvodu. Všetko bolo starostlivo a dôkladne zabalené v plastovom obale.

Takéto nálezy nie sú pre skúsených vyšetrovateľov žiadnou neznámou. Podobné sklady v 70. rokoch minulého storočia zriaďovala Rote Armee Fraktion (RAF) a táto ultraľavicová teroristická skupina už predtým podnikla niekoľko útokov na ropovody NATO.

Rusko prichádza o pozície, mali stratiť 50 skladov. Ukrajina už získala aj nemecké Gepardy

Minuloročný nález výbušnín však znepokojil nemecké bezpečnostné orgány z iného dôvodu. To, čo bolo pochované vo Falckom lese, nemohlo pochádzať z čias RAF. Tábor bol podľa bezpečnostných kruhov založený pravdepodobne len pred 12 až 18 mesiacmi. Kto je jeho zriaďovateľom, zatiaľ nie je jasné.

„Vyšetrovanie neviedlo k stotožneniu podozrivej osoby. Neexistujú teda žiadne informácie o tom, kto a s akým cieľom depo na tomto mieste založil,“ povedal na otázku hovorca prokuratúry v Koblenzi. 

Je za tým Rusko?

Úkryt výbušnín v blízkosti ropovodu NATO, útoky na železničné káblové šachty na rôznych miestach v rámci Nemecka, prevŕtaný plynovod LNG v severnom Nemecku – incidentov okolo systémov, ktoré sú súčasťou takzvanej kritickej infraštruktúry krajiny, pribúda. A preto sa v bezpečnostných kruhoch, ale nielen nich, objavujú otázky, či za tým všetkým nemôže stáť Rusko.

Nemecké bezpečnostné úrady už dlhšiu dobu upozorňujú, že Rusko sa nielenže spolieha na kybernetické útoky v rámci hybridnej vojny proti Západu, ale nevyhýba sa ani výbušným útokom či iným sabotážnym akciám.

„Musíme predpokladať, že Moskva proti nám v najbližších týždňoch a mesiacoch použije celú škálu hybridnej vojny, vrátane sabotáží. Vojna na Ukrajine sem už dávno dorazila,“ tvrdí ústavný úradník.

Moskva sa zameriava na vojenské zariadenia, zásobovacie systémy a obranné spoločnosti. Ale aj všetko, čo sa týka dodávok zbraní na Ukrajinu a výcviku ukrajinských vojakov. Dvoch podozrivých ruských špiónov nedávno zatkli v Bavorsku za údajné špehovanie vo vojenskom výcvikovom priestore NATO, kde sa cvičili Ukrajinci.

Rusko plánuje útoky naprieč Európou, varujú spravodajské služby. Straty na životoch Kremeľ netrápia

V Európe v súčasnosti panujú mimoriadne silné obavy z ruskej sabotáže. Thomas Haldenwang, predseda Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV), nedávno v Berlíne povedal: „Samozrejme, tiež hodnotíme riziko štátom kontrolovaných sabotáží ako výrazne zvýšené, najmä proti kritickým informačným a komunikačným technológiám a infraštruktúre zásobovania energiou. Rusko vedie intenzívnejšiu kampaň aktivít v celom euroatlantickom regióne.“

V podobnom duchu sa vyjadrila aj Anne Keast-Butlerová, riaditeľka britských odpočúvacích služieb GCHQ, na nedávnej konferencii v Birminghame.