Pretekárka Michaela Dorčíková búra mýty: Poráža mužov a mení pravidlá v športe

28. mája 2024 o 11:23

Kvôli Michaele museli premenovať titul Muž roka
Na okruhu jazdí 240 km/h
Krátko po zlomenom stavci už stála na pódiu víťazov

Michaela patrí medzi najrýchlejších pretekárov na svete archív/Michaela Dorčíková

Kvôli Michaele museli premenovať titul Muž roka
Na okruhu jazdí 240 km/h
Krátko po zlomenom stavci už stála na pódiu víťazov

Michaela Dorčíková sa k motošportu dostala neskôr, ako je bežné, ale o to väčšie úspechy dnes získava. Ako ženská pretekárka vyniká nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Jazdí rôzne disciplíny a podarilo sa jej dostať aj na vysnívané legendárne 24-hodinové preteky v Le Mans.

Narodila sa s hendikepom

Kým vo svete majú úspešní pretekári sponzorov, ktorí im všetko platia a motošport majú ako hlavný zárobok, na Slovensku sme od toho ešte ďaleko. Michaeline úspory aj zárobok idú do jej milovaných pretekov.

Pretekárka sa narodila s hendikepom, nemá zdravú ruku, čo jej spôsobuje problém pri úchope volantu. Napriek tomu vyhráva jedny preteky za druhými a jej hendikep nikdy nepovažovala za niečo, čo by ju muselo v súťaži limitovať.

„Ja to vlastne ani nevnímam. Občas mi niečo vypadne z ruky, tak si zanadávam, že by to chcelo celú ruku a nie polovičnú. Prekážky sa musia prekonávať a nie tlačiť pred sebou,“ vraví.

Ako sa žena dostane k rýchlym autám a k pretekom?
Prečo patrí motošport medzi najdrahšie športy?
Vďaka čomu je taká úspešná na trati?
Prečo museli kvôli nej premenovať ocenenie Muž roka?

Kedy a akým spôsobom si sa dostala k motošportu?

Neskoro, ale predsa. Predtým, než som prvýkrát sadla za volant pretekárskeho auta, som strávila niekoľko rokov na motokárach. Keď som mala asi 20 rokov, priateľ ma vzal na teambuilding na motokáry a v momente ma to pohltilo. Jazdila som stále viac a viac, až som sa dostala na prvé tréningy, prvé preteky a doteraz som neprestala.

Drvivá väčšina pretekárov začína s motoršportom ešte v detstve. Vedela som, že ak to chcem dotiahnuť niekam ďalej, musím ich skúsenosti dobehnúť za oveľa kratší čas. Pracovala som na sebe. Motoršport zaplnil celé moje srdce a vedela som, že to skúsim dotiahnuť tak ďaleko, ako to len pôjde.

Mala si vždy vzťah k rýchlym autám?

Hneď ako som dostala vodičák, začala som jazdiť na maminej Fabii 1.2 HTP, s ktorou som sa preháňala na Šturci dvakrát do týždňa. Ráta sa? Ale vážne, rýchle autá ma fascinovali, no videla som ich len v telke, tak ako nedeľnú formulu.

Netušila som, že vôbec niekedy budem môcť pretekať aj ja. Motokárovú halu sme mali asi pol kilometra od domova. Chodila som okolo nej každý deň do školy. Bola to však príliš drahá zábavka.

Vtedy som ešte nevedela, že príde čas, kedy v takej hale strávim nekonečné hodiny. Kým som nebola dospelá, tak to pre mňa bolo skôr o tom, že som mala rada autá a imponovali mi pekné a rýchle stroje.

Ako vyzerali tvoje začiatky? Ako sa niekto, koho zaujímajú autá a rýchla jazda, dostane k pretekaniu?

Základ je začať. Či už na motokárach alebo na autoslalomových pretekoch, kde už jazdec sedí v reálnom aute, no nemusí byť vôbec pretekárske. Na motokáry stačí prísť a kúpiť si lístok na jazdu. Na autoslalom v základe stačí aj auto, ktorým chodíte do práce. A potom už len jazdiť a jazdiť, analyzovať, rozprávať sa s ostatnými a zbierať názory.

Aj ja som sa učila od ostatných, nepadla som z neba ako hotový pretekár. Pokiaľ nemáte neobmedzené prostriedky, tieto dva varianty sú najdostupnejšou formou.

Poskytnú vám základy potrebné na rozvoj pretekárskych zručností a sú dostupnou a lacnou formou. Lacnou v úvodzovkách, pretože motoršport ako taký sa úplne bez peňazí robiť nedá. Ja však stále hovorím, ak naozaj chceš, tak môžeš všetko. Obetovala som tomu síce všetky peniaze, ktoré som kedy zarobila, ale neľutujem to.