Revolučný úspech českých vedcov: Liečba zákernej rakoviny bude odteraz efektívnejšia

Fantastická správa zo susedného Česka. Výskumné tímy českého Národného ústavu pre výskum rakoviny (NÚVR) a americkej Stanfordovej univerzity predstavili v spoločnej publikácii spôsob, ako presnejšie označiť mozgové nádory. Ide o molekulárne sondy, ktoré v blízkosti nádoru začnú svetielkovať a vytvoria výrazný kontrast so zdravým tkanivom.

Zreteľnejšie označenie má umožniť neurochirurgom odstrániť nádor čo najlepšie a s minimom zdravého tkaniva, píše NÚVR v piatkovej tlačovej správe. Informáciu sprostredkoval web Novinky.cz.

Zlé štatistiky

Portál informuje, že výskum sa zameral na glioblastóm, teda najčastejší a najagresívnejší zhubný nádor mozgu, ktorý vyrastá z podporných, takzvaných gliálnych buniek. Vysvetľujú, že šíri sa rýchlo a to všetkými smermi. Veľmi častá je u neho navyše recidíva. Dodávajú, že v Česku je ročne diagnostikovaných okolo 350 prípadov glioblastómu.

Na začiatku roka zverejnila hrozivú štatistiku aj RTVS. Prípadov rakoviny celosvetovo pribúda, ochorie zhruba každý piaty človek, pričom každý deviaty muž a každá dvanásta žena na rakovinu zomrie.

Vo februári informovali, že do roku 2050 podľa odhadov WHO stúpne počet nových prípadov rakoviny o 77 percent na 35 miliónov. Agentúra predpovedala, že ešte horšie to však môže byť v chudobnejších krajinách. Tam môže číslo predstavovať až 142 percent.

Podľa tvnoviny.sk nie sú štatistiky priaznivé ani pre Slovensko. Podľa údajov, ktoré zozbierali, máme v Európe najvyšší počet rakoviny hrubého čreva.

Lepšia vizualizácia mozgového nádoru

Výsledky česko-americkej spolupráce publikoval tento rok v marci prestížny odborný časopis Journal of Neurosurgery.

„Hlavná možnosť liečby tohto nádoru je operácia. Problém je, že s použitím súčasných postupov je ťažké presne stanoviť hranicu medzi nádorovým a zdravým tkanivom. Môže sa preto stať, že pri operácii nie je nádor odstránený úplne av mozgu zostanú zvyšky chorého tkaniva,“ upozornil Petr Bušek z Ústavu biochémie a experimentálnej onkológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej pre portál. Práve on bol jedným z vedcov, ktorí sa na výskume podieľali.

Medvedev pohrozil Poľsku: „Varšava nebude opomenutá a dostane svoj diel rádioaktívneho popola“

Vysvetlil, že ich výskum sa sústredí na látky, ktoré umožnia lepšie vizualizovať mozgový nádor. „Ide o cielené molekulárne ‚sondy‘, ktoré sa špecificky aktivujú práve v nádorovom tkanive glioblastómu. Tieto látky je možné prirovnať k jasným ,navigačným značkám‘, ktoré chirurgom umožňujú presnejšie odstránenie nádoru,“ ozrejmil Bušek.

K aktivácii tzv. molekulárne cielenej sondy dochádza účinkovaním konkrétnych enzýmov v príslušnom nádorovom mikroprostredí. Táto sonda nesie označenie 6QC-ICQ.

Vedúci českej výskumnej skupiny a riaditeľ NÚVR Aleksi Šedo dodáva, že samotný nádor sa neskladá len z nádorových buniek.

„Je v ňom navyše prítomné množstvo rôznych molekúl, ktorými bunky komunikujú medzi sebou. A my sme z predchádzajúcich prác zistili, že v mozgových nádoroch sú aj enzýmy, ktoré je možné využiť na špecifickú aktiváciu molekúl, ktoré pripravili na mieru naši americkí kolegovia tak, aby sa ‚rozsvietili‘ len tam, kde majú,“ popísal Šedo výskum daný výskum.

Zástupcovia NÚVR sa ale usilujú aj o prenos do klinickej praxe. „Chystáme sa diskutovať s výrobcami operačnej techniky o vytvorení prístroja s takými parametrami, ktoré umožnia ešte lepšie zobrazenie nádorov s pomocou týchto našich molekulárnych sond,“ poznamenal Šedo.

Na záver dodal, že v medicínskom výskume je bežné, že cesta od prvotnej myšlienky až k samotnej aplikácii u pacienta trvá roky.