Kyjev môže masívne zaútočiť na území Ruska. Pripravuje rakety dlhého doletu, myslí si ukrajinský expert

Ukrajina naďalej útočí na ruskom území. Prakticky celý mesiac stupňovala svoju aktivitu a zameriavala sa na ruskú vojenskú infraštruktúru. Zároveň sa však na sociálnych sieťach objavovali aj videá horiacich obcí a útokov na palivové či armádne sklady. Rusko zo svojich miest tiež hlási obete.

Riaditeľ rozvoja informačnej a poradenskej spoločnosti Defense Express Valerij Rjabich sa pritom domnieva, že tieto akcie za hranicami Ukrajiny naznačujú prípravu Kyjeva na ešte výraznejšie útoky. Ako píše Ukraine Today, podľa experta sa v súčasnosti zrejme uvažuje nad použitím rakiet dlhého doletu.

Ukrajinské drony už totiž vo vzdialených ruských oblastiach útočili. To podľa Rjabicha značí, že Kyjev svoje plány vypracoval veľmi precízne. Bezpilotné lietadlá pravdepodobne ruské územie skenujú a hľadajú prítomné protilietadlové systémy.

Ako pre Startitup vysvetlil generálporučík Pavel Macko, Kyjev potrebuje prejsť do aktívnej obrany. „To znamená, že sa nesnažíte zachytiť každý projektil, každú bombu, ktorú Rusi zhodia. Snažíte sa zničiť tie taktické letecké základne a odpaľovacie zariadenia, z ktorých (Rusko) strieľa rakety alebo štartuje lietadlá zhadzujúce bomby.“

Ukrajina však nateraz nemohla takúto taktiku skutočne zaviesť. Dôvodom boli nariadenia z Bieleho domu a kabinetu prezidenta USA Joea Bidena. Tie totiž kyjevským obrancom od začiatku vojny bránia použiť americké zbrane na ruskom území.

Prejavilo sa to naposledy pri ruskom postupe v Charkovskej oblasti, keď obrovské – desaťtisícové – zhluky moskovských vojsk stáli na hraniciach, no prakticky sa takmer vôbec nemuseli obávať. Boli totiž ešte stále „doma“.

Zbrane dlhého doletu

Ukrajina však nemá iba americké rakety dlhého doletu. Na to poukázal Rjabich v rozhovore pre televíziu Espreso.

„Uvedomte si, že rakety dlhého doletu máme na Ukrajine buď od našich partnerov, alebo aj ako súčasť implementácie nášho vlastného raketového programu. Preto je dosť pravdepodobné, že útoky na území Ruskej federácie budú zosilnené nielen pomocou bezpilotných lietadiel, ale aj rakiet,“ podotkol.

Nový člen NATO môže byť jeho „Achillovou pätou“. Patrí mu strategická brána do Škandinávie

V súčasnom stave môže Rusko hromadiť sily a zásoby relatívne bezpečným spôsobom. Ak by tak robiť nedokázalo, ukrajinskí stratégovia by mali k dispozícii množstvo nových príležitostí na plánovanie svojej obrany, píše sa v zahraničí.

Rovnaký postoj zastáva aj Pavel Macko. „Tým, že by si Ukrajinci predĺžili dosah útokov na 300 kilometrov, by potlačili všetky vrtuľníkové základne,“ hovorí. Kyjevskí obrancovia podľa odborníka v súčasnosti trpia pre ruskú prevahu vo vzduchu a delostreleckých systémov. Ak by sa im podarilo potlačiť nepriateľské vrtuľníky, mohli by silu čiastočne vyrovnať.

„Keby mali Ukrajinci možnosť zasahovať ruské ciele, do zóny ohrozenia by sa dostali ruské sklady, koncentrácie vojsk, veliteľské stanoviská,“ uviedol Macko a doplnil, že Moskva by sa následne musela stiahnuť. Okrem toho by tieto útoky znížili ruskú ofenzívnu schopnosť.

Slovenský generál zároveň podotýka, že takýto prístup k bojom je zo strany Ukrajiny legitímny. USA sa podľa neho boja, no ide len o politické obavy. Vyjadril sa aj k hrozbe ruskej eskalácie konfliktu. Celé vyjadrenie Pavla Macka pre Startitup nájdeš v článku na tomto odkaze.