Koniec zubným protézam a umelým chrupom. Do roku 2030 by mal existovať liek na rast zubov

Odzvoní zubným protézam? Veda pokročila vo všetkých smeroch a stalo sa tak aj v prípade vývoja liekov. Umelý chrup už by mohol byť čoskoro minulosťou, vedci totiž prišli s niečím prelomovým.

Portál LAD Bible píše, že o pár mesiacov by sme mohli spoznať úplnú novinku týkajúcu sa ľudského trupu.

Revolúcia na poli medicíny

Všetko to začalo testami na zvieratách, ktoré sa uskutočnili ešte vlani. Po ich úspešnom zvládnutí vedci budú testovať nový liek aj na ľuďoch. Stať by sa tak malo ešte tento rok. Podarilo sa im totiž vyvinúť liek, ktorý má schopnosť „vypestovať“ úplne nové zuby.

Znamenalo by to, že by sme sa už nemuseli spoliehať na umelé zuby či zubné protézy, ktoré často nie sú lacný špás. Mnohí sa za to, že ich majú aj hanbia. Práve na to by mohol byť nový liek riešením.

Skúška sa bude konať v Kjótskej univerzitnej nemocnici. Od septembra 2024 do augusta 2025 budú liek testovať na vzorke 30 mužov vo veku od 30 do 64 rokov, ktorým chýba aspoň jeden molár čiže laicky stolička.

100 najhorších jedál v strednej Európe: Slovenské špeciality v prestížnom rebríčku úplne pohoreli

Liek je možné testovať len vďaka zvieratám. Najprv ho totiž výskumníci podávali fretkám a myšiam, ktorým po jeho požití narástli nové zuby bez významných vedľajších účinkov. Teraz bude liečba testovaná na ľudskom chrupe, píše portál.

Vedúci výskumník a riaditeľ stomatológie a ústnej chirurgie v nemocnici Kitano, Katsu Takahashi, pre LAD Bible porozprával aj o cieľoch projektu. „Chceme urobiť niečo, aby sme pomohli tým, ktorí trpia stratou alebo absenciou zubov,“ vysvetlil.

„Aj keď doteraz neexistovala žiadna liečba, ktorá by poskytovala trvalé riešenie, máme pocit, že očakávania ľudí týkajúce sa rastu zubov sú vysoké,“ myslí si.

Regenerácii sa venuje roky

Možno si povieš, že to znamená len nový liek na trhu, ale zďaleka tomu tak nie je. Za jeho vývojom stálo veľa práce vytrvalých vedcov. A ako to funguje? Liek účinkuje tak, že deaktivuje proteín génu-1 (USAG-1), ktorý potláča rast zubov. Blokovanie interakcie tohto proteínu s inými proteínmi vedie k signalizácii kostného morfogenetického proteínu (BMP), čo bude mať za následok tvorbu novej kosti.

Dobrou správou je, že myši a fretky zdieľajú rovnaké vlastnosti USAG-1 ako ľudia a vďaka lieku im narástli nové zuby. Práve takýto účinok lieku je rozhodne dobré znamenie pre ďalší výskum. „Proteín USAG-1 má vysokú homológiu aminokyselín 97 percent medzi rôznymi živočíšnymi druhmi, vrátane ľudí, myší a bíglov,“ napísali vedci.

Takahashi pracuje na regenerácii zubov už takmer 20 rokov a dúfa, že liečba nebude len pre tých, ktorí majú problémy so zubami, ale pre každého, kto prišiel o zuby. A to bez ohľadu na vek. Ak všetko pôjde podľa plánu, liek by mohol byť komerčne dostupný do roku 2030 a s falošnými zubami a zubnými protézami by sme sa mohli navždy rozlúčiť.

Prvá fáza procesu bude trvať 11 mesiacov. Po nej sa vedci budú snažiť otestovať liek na pacientoch vo veku od dvoch do siedmich rokov, ktorým chýbajú štyri alebo viac zubov v dôsledku vrodeného nedostatku zubov. Keďže ide o zriedkavý stav, ktorý postihuje iba 1 % svetovej populácie, tím začal s náborom do tejto fázy už teraz.

Výskumníci neskôr prejdú k rozšíreniu štúdie na ľudí s čiastočným edentulizmom. Čiže k ľuďom, ktorým chýba jeden až päť dospelých zubov kvôli environmentálnym faktorom. Vyskytuje sa zriedkavo a je bežnejší u starších dospelých.