Politológovia prekvapivo o Slovensku po eurovoľbách: Výsledky nebudú mať na chod krajiny žiadny vplyv

Voľby do Európskeho parlamentu sa konali uplynulý víkend a ich víťazom sa stalo Progresívne Slovensko, ktoré získalo šesť mandátov. Výhra o tri percentá ušla vládnemu Smeru, ktorý bude mať o jedno kreslo menej. Až tak sa nedarilo koaličnému Hlasu, ktorý rovnako ako KDH, získal len jeden mandát.

Okrem nich sa do europarlamentu prebojovala ešte Republika s dvomi mandátmi. Podrobne sme ťa o zvolených poslancoch a výsledkoch volieb informovali v tomto článku.

Ako eurovoľby ovplyvnia Slovensko? Bude sa na nás Únia pozerať inak? Pýtali sme sa politológov Radoslava Štefančíka a Tomáša Koziaka.

Náhradníci

Európske voľby nie sú len záležitosťou Bruselu, ovplyvnia aj Slovensko, keďže všetko, o čom budú rokovať, sa týka aj našej krajiny. K zmenám dôjde aj v slovenskom parlamente, keďže niektorí poslanci sa svojich mandátov vzdajú. Všetci tí, ktorí doteraz sedeli v našich laviciach, budú vymenení náhradníkmi.

Platí to len v prípade, že sa mandát rozhodnú prevziať. Stoličky sa vzdáva napríklad Erik Kaliňák, rovnako aj Ľuboš Blaha. Podpredsedu parlamentu by mohol aj podľa jeho slov nahradiť bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Písali sme o tom v tomto článku.

Obaja politológovia sa zhodli, že v pléne sa príchodom náhradníkov nič nezmení. Tomáš Koziak hovorí, že jediným rozdielom bude to, že Ľuboš Blaha bude teraz viac vyťažený európskou politikou a Erik Kaliňák rovnako.

„Ich názor a politická agenda sa bude sťahovať viac tam a budú sa sťahovať zo slovenskej politiky. To je asi jediná zmena,“ uviedol pre Startitup. Dodal, že Erik Kaliňák zostáva aj naďalej poradcom Roberta Fica. „Fico potrebuje človeka, ktorý je v európskej politike a je jej veľmi blízko,“ skonštatoval.

Politológ Koziak po eurovoľbách: Hlasu uškodila výmena predsedu, voliči PS to chceli „natrieť“ Smeru

Rovnako Radoslav Štefančík neočakáva nejaké zásadné zmeny. Zvažovaniu Tibora Gašpara ako náhradníka Ľuboša Blahu sa nečuduje. Pripomína, že už pred parlamentnými voľbami aj pred tým, ako ho zvolili za predsedu parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, vedeli, že má na krku obvinenie.

„Bol aktívny aj pri novele trestného zákona. Svedčí to o tom, že nejaká sebareflexia v Smere neexistuje a je im úplne jedno, akú má Tibor Gašpar za sebou minulosť,“ uviedol pre Startitup.

Zástup extrémistov

V Bruseli bude mať Slovensko zastúpenie aj v podobe kontroverzných poslancov. Znovu sa prekrúžkoval do europarlamentu Milan Uhrík, teraz sa k nemu pripojí aj spolustraník s Republiky Milan Mazurek. Štefančík dáva do pozornosti, že europoslanci už Uhríka poznajú a vedia, že je síce aktívny na domácej pôde, ale v Európskom parlamente „prakticky nič podstatné nedokázal“. Mazurek bude podľa politológa len v jeho tieni.

Ako negatívnu vizitku vidí skôr zvoleného europoslanca Smeru. „Čo sa týka Ľuboša Blahu, tak tam je evidentné, že zatiaľ čo doteraz robil hanbu iba u nás, tak teraz bude robiť hanbu celému Slovensku v Európskom parlamente. Predpokladám, že využije šancu na to, aby hlásal svoje nezmysly aj naďalej,“ kritizuje Štefančík.

Dopĺňa, že krajná pravica posilnila aj v iných štátoch a nemyslí si, že nás preto budú iné krajiny vnímať nejak špecificky.

Podobne to vidí aj Tomáš Koziak. Ten upozorňuje na fakt, že európsky parlament funguje na báze politických frakcií, nie na báze štátov. Zvolenie Ľuboša Blahu a Erika Kaliňáka bude podľa neho Smeru komplikovať návrat do strany európskych socialistov, kde majú od vlani pozastavené členstvo. „Ich voľbou si cestu späť Smer definitívne zahatal, aspoň v tomto volebnom období,“ myslí si.

Hovorí, že viaceré krajiny majú v zastúpení poslancov, ktorí sa budú pokúšať „vyslovene Európsku úniu demontovať“. Ako príklad uvádza Nigela Faraga, ktorý bol jedným z „otcov“ brexitu vo Veľkej Británii. „V prípade Blahu a Uhríka je to to isté. Prichádzajú do parlamentu, aby Európsku úniu rozleptali zvnútra,“ tvrdí politológ.

Čo eurovoľby znamenajú pre Slovensko

Týmito voľbami sa u nás nič zásadné nezmení, myslí si Štefančík. Všetky veci, ktoré mali byť prerokované, sa buď prerokúvajú, alebo sa presunuli do obdobia po letnej prestávke. Výhra Progresívneho Slovenska koalíciu nijak neoslabí, problémy by mohli mať skôr zvnútra.

„Medzi koaličnými stranami momentálne existujú nejaké spory, ktoré vyplývajú z toho, že Andrej Danko má ambíciu byť šéfom parlamentu. A na to Hlas zatiaľ nechce pristúpiť. Naznačuje to, že vládna koalícia sa bude v nasledujúcom období zaoberať sama sebou, nie opozíciou,“ vysvetlil.

Z Londýna do Bruselu: Nová europoslankyňa naznačila, že Danny Kollar by mohol byť jej novým asistentom

Zmeny na Slovensku či v Únii nepredpokladá ani Koziak. Celkový výsledok volieb podľa neho neukazuje na prehru progresívnych strán, ale skôr na nárast popularity konzervatívnej pravice. „Únia sa asi teda príliš nezmení a nejaký veľký vplyv na to, čo sa bude diať na Slovensku, to mať nebude,“ hovorí a argumentuje tým, že to zatiaľ vyzerá tak, že Ursula von der Leyen obháji svoj post.

Nemyslí si, že by k nám EÚ začala na základe zvolených poslancov pristupovať inak. Ich postoj podľa Koziaka bude závisieť od toho, ako sa budeme správať my. „Ak tu budú napríklad náznaky demontáže právneho štátu, oslabovanie slobody médií alebo vyhrážky novinárom či pokusy o kriminalizáciu politickej opozície, tak môžeme od Únie očakávať adekvátnu reakciu,“ uviedol.

Politológ podotkol, že do EÚ sme vstupovali s tým, že budeme plniť určité podmienky, ktoré sa netýkajú len právneho alebo ekonomického rámca. „Zaviazali sme sa, že budeme plniť aj podmienky v ľudskoprávnej alebo demokratickej rovine. Ak sa ich rozhodneme neplniť, aj keď sú jasne definované, tak sankcie prídu. Videli sme to už v Poľsku, Rakúsku a pomaly sa to začína ukazovať aj v Maďarsku,“ uzavrel Koziak.