V 52 rokoch odbehla 1 000 kilometrov za 12 dní. „Budík o 23:30 nie je veľká zábava,“ hovorí ultrabežkyňa

„Najdlhšie, čo som predtým bežala, bolo 200 km,“ povedala Natalie Dau pre BBC deň po tom, čo dokončila svoj 1000-kilometrový beh z Thajska do Singapuru. 

Natalie, 52-ročná bežkyňa, ktorá nie je profesionálkou, sa v septembri 2023 pustila do ambiciózneho projektu: prebehnúť od thajských hraníc cez Malajziu do Singapuru. Jej beh, nazvaný Projekt 1000, trval 12 dní a vyžadoval si od nej prekonať neuveriteľných 84 kilometrov denne, čo je ekvivalent dvoch maratónov. Inšpiratívny príbeh ultrabežkyne priniesla BBC. 

Nočné hlasové poznámky odhaľujú výzvy a triumfy

Počas behu posielala Natalie nočné hlasové poznámky BBC, ktoré rekapitulovali vrcholy a pády každého dňa. Tieto správy ponúkajú intímny pohľad na jej fyzické a psychické boje, ako aj na momenty čistej radosti a zadosťučinenia.

Napríklad piaty deň opísala Natalie ako dobrý deň, ale zároveň varovala, že neočakáva, že všetky dni budú dobré. Spolu so svojím tímom spali len dve až tri hodiny každú noc, pretože sa rozhodli začať behať krátko po polnoci, aby sa vyhli horúčavám.

„Dokončiť večeru o 20. hodine a nastaviť si budík na 23:30 nie je veľká zábava,“ sťažovala sa v jednej zo svojich správ.

„Každodenné vstávanie bolo najstrašidelnejšie,“ povedala Natalie po behu. „Každé ráno som sa zobudila s otázkou: Čo ak dnes nemôžem behať?“

Hovorí tiež o tom, že dôležité je aj mentálne a psychické nastavenie. Cieľová čiara je počas takéhoto náročného behu tak ďaleko, že si to podľa bežkyne ani len nevieš predstaviť. 

„Na konci dňa cieľová čiara neprichádza. Musela som pracovať na tom, aby som hlavu mentálne dostala do bezpečnej zóny bez toho, aby som vedela, ako cieľová čiara vyzerá a že musím pokračovať.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Natalie Dau (@rockstararms)

Určitý typ osobnosti 

Natalie tiež prezradila, že ultrabežci sú určitý typ osobnosti. „V niektorých častiach sveta žijeme všetci celkom pohodlne. Ľudia sa snažia z toho vymaniť, vybrať sa do neznáma, zažiť náročné momenty, siahnuť na dno síl a ultrabeh je na to naozaj dobrý spôsob.“

Okrem pocitu osobného úspechu Natalie dúfala, že Projekt 1000 posilní postavenie žien. Beh získal približne 37 000 dolárov pre GRLS, charitatívne projekty financovania, ktoré povzbudzujú viac dievčat a žien k športu.

„Či už ľudia darovali peniaze alebo nie, bola to platforma, ktorá svoje poslanie a správu poslala ďalej do sveta,“ povedala Natalie.

„Aj keď som to robila ako staršia žena, naozaj som chcela ľuďom dokázať, že môžu naďalej vyzývať sami seba. Sme obmedzení iba našimi vlastnými presvedčeniami.“

Ultrabeh: Dostupný pre všetkých?

Aj keď sa ultrabehy zdajú byť výhradnou doménou profesionálnych atlétov s množstvom voľného času a sponzormi, v skutočnosti je tento šport dostupný aj pre bežných ľudí.

„Stačí vám len pár bežeckých topánok,“ zdôrazňuje John Ellis, ultrabežec z Hongkongu. „Samotný beh v prírode je úžasný zážitok. Môžete spoznávať nové miesta, posúvať svoje hranice a spoznávať seba samého.“

Mary Hui, novinárka a bežkyňa na dlhé trate z Hongkongu, dodáva, že ultrabežecká komunita je veľmi priateľská a inkluzívna.

„Beháte s ostatnými, pred a po behu sa s nimi rozprávate a trénujete spolu. Uvidíte, že aj tí najlepší bežci majú zlé dni, čo znižuje bariéry a robí tento šport dostupnejším.“

Natalie Dau, ktorá zdolala 1000-kilometrovú trasu z Thajska do Singapuru, síce priznáva, že bolesť bola veľká, no dobrodružstvo a zážitok za to stáli.

Na otázku, či by si to zopakovala, sa len zasmiala a neodpovedala. Možno práve táto neistota je kľúčom k čaru ultrabehu – nikdy nevieš, čo prinesie ďalší kilometer.