Objednať si „služby pre dospelých“ nie je na Slovensku trestné. Niektoré krajiny EÚ predávajúce sa ženy chránia zákonom

Prax je naprieč štátmi Európy tolerovaná, zakázaná aj podporovaná. Vo všeobecnosti majú členské štáty EÚ zhovievavý prístup k ľuďom, ktorí predávajú svoje telo za zisk. Výskum z roku 2021 ozrejmil, že v niektorých krajinách je tento druh práce nielenže legálny, ale má aj svoje zákony a odbory. V iných krajinách je táto prax trestná.

U niektorých susedov hrozí trest „nakupujúcemu“ i „predávajúcemu“ a za využitie či poskytnutie týchto služieb pre dospelých vieš zaplatiť draho. Podľa nadácie Hope For The Future, v zásade vieme krajiny EÚ rozdeliť do dvoch skupín. A to na krajiny, ktoré legalizujú, a krajiny, ktoré trestajú prost*túciu.

Členské štáty EÚ

Dali by sa však rozdeliť aj do piatich skupín. V našom okolí existujú krajiny, kde je úplne legálna a regulovaná, alebo aj také, v ktorých je povolená za určitých podmienok. Ak je v krajine toto „remeslo“ zakázané, penalizuje buď „predávajúceho“, „kupujúceho“, alebo oboch účastníkov obchodu. 

V Európe existujú rôzne prístupy k legalizácii a regulácii tejto praxe. Niektoré krajiny, ako Nemecko, Grécko, Lotyšsko, Holandsko, Rakúsko a Maďarsko, prostitúciu legalizovali a regulujú ju. Iné, vrátane Belgicka, Bulharska, Dánska, Estónska, Fínska, Talianska, Luxemburska, Malty, Poľska, Portugalska, Slovenska, Slovinska, Španielska, Českej republiky a Cypru, ju regulujú čiastočne alebo vôbec.

Ďalej sú krajiny, ktoré trestajú kupujúcich (Francúzsko, Írsko, Švédsko), tie, ktoré trestajú predávajúcich sa (Chorvátsko, Rumunsko), a Litva, ktorá trestá oboje. 

Rodinné auto do 10 000 eur: Týchto 5 obľúbených modelov teraz kúpiš za dobrú cenu

Legálny predaj 

U našich poľských susedov je „najstaršie remeslo“ legálne, no nie je nijak regulované štátom. To znamená, že síce si títo pracovníci nemusia odvádzať dane, no žijú aj mimo sociálneho systému. Nemajú teda nárok na zdravotnú starostlivosť a štát ich nijak nechráni pred násilím, ktoré by mohli zažiť. Zároveň je v Poľsku ale zakázané nútiť inú osobu k praktike alebo mať prospech z obdobnej činnosti iných.

Ukážkový systém nájdeme v Nemecku alebo v Holandsku, v ktorom sa nachádza známy „Red Light District“. V týchto krajinách sú služby pre dospelých regulované a legálne. K zákonnej legalizácii došlo, pretože chceli pre týchto pracovníkov vytvoriť zákony a práva, ktoré by im zlepšil životné podmienky. Podľa informácii portálu Statista sa v Nemecku po zákonnej legalizácii zlepšili podmienky až tretiny ľudí poskytujúcich služby pre dospelých a predávajúcich svoje telo.

A čo „Red light district“ na Slovensku?

Na Slovensku je prax legálna, avšak nie je regulovaná žiadnym špecifickým zákonom. Znamená to, že samotný akt nie je trestný, ale chýba právny rámec, ktorý by upravoval podmienky jej výkonu. Rovnako ako v Poľsku, pohybujeme sa v šedej zóne. 

Slovenské zákony ju vyslovene nezakazujú ani nepovoľujú. Hlavným problémom je, že u nás neexistujú inštitúcie, ktoré by týchto pracovníkov chránili a poskytli im zdravotnú starostlivosť a sociálnu ochranu. Taktiež, hoci samotná prax nie je trestná, trestné sú činy spojené s nútením k nej, obchodovaním s ľuďmi a zneužívaním maloletých.