Grécki zamestnávatelia budú od 1. júla môcť nariadiť šesťdňový pracovný týždeň. Ako informuje portál oPeniazoch.sk, krajina má problém s nedostatkom pracovníkov, aj keď Gréci už teraz pracujú v priemere 41 hodín týždenne, čo je najviac v EÚ.
Menej odpracovaných hodín znižuje ekonomický rast
Podľa Európskej centrálnej banky pracujú ľudia v eurozóne o päť hodín týždenne menej ako pred pandémiou, čo je ako keby Únii chýbali dva milióny zamestnancov.
Firmy nechcú prísť o svojich pracovníkov, aj keď pre nich nemajú vždy dosť práce. Ako uvádza portál Trend, zároveň si ľudia po pandémii prajú pracovať menej a hľadajú rovnováhu medzi prácou a osobným životom.
Tento európsky trend je v kontraste s USA, kde ľudia pracujú toľko ako pred krízou. USA patrí medzi krajiny s najvyšším počtom odpracovaných hodín ročne.
Menej odpracovaných hodín znižuje produktivitu a ekonomický rast v Európe. To vedie k strate konkurencieschopnosti a nižšiemu rastu bohatstva. Firmy ťažšie hľadajú zamestnancov, čo zdražuje služby a výrobky.
Pre vlády je tento problém vážny. Menej odpracovaných hodín znamená nižšie daňové a odvodové príjmy. Pri rastúcom sociálnom systéme vzniká deficit medzi výdavkami a príjmami, ktorý je ťažké vyrovnať. Riešením môže byť zastavenie poklesu odpracovaných hodín alebo ich zvýšenie.
„Vykorisťovanie pracovníkov“ v Grécku
Touto cestou sa vydalo Grécko. Minulú jeseň grécky parlament schválil zákon s hlasovaním 158 za a 142 proti. Tento zákon dáva zamestnávateľom právo nariadiť plne zamestnaným pracovníkom, ktorí pracujú päť dní v týždni po osem hodín denne, aby pracovali aj šiesty deň. Za tento deň im prináleží 40 % príplatok k dennej mzde.
Zákon tiež umožňuje zamestnávateľom zaviesť šesťmesačnú skúšobnú dobu pre nových zamestnancov a prepustiť ich v prvom roku bez náhrady. Zamestnávatelia môžu povolať pracovníka do práce v deň, keď má voľno, a oznámiť mu to len 24 hodín vopred. Zamestnanci môžu mať aj druhý čiastočný úväzok a pracovať až 13 hodín denne.
Vláda očakáva, že tento zákon zvýši flexibilitu pre zamestnávateľov aj pracovníkov. Zákon má tiež pomôcť v boji proti sivej ekonomike a splniť požiadavky veriteľov z eurozóny. Možnosť pracovať šesť dní v týždni mali doteraz v Grécku len firmy v potravinárstve a turistike.
Politická opozícia a odbory ostro kritizovali nový zákon. Upozorňujú, že tieto opatrenia budú viesť k väčšiemu vykorisťovaniu pracovníkov. Podľa nich zákon poškodí aj grécke rodiny, pretože obaja rodičia môžu byť nútení pracovať šesť dní v týždni v krajine, kde je dostupná starostlivosť o deti veľmi obmedzená.
Minulú jeseň tisícky občanov protestovali proti zákonu v uliciach gréckych miest. Mali transparenty s nápismi „Nestaneme sa novodobými otrokmi“ a „Osemhodinový pracovný deň bol a bude víťazstvom pracujúcich“.
V iných krajinách uvažujú o skrátení pracovného času
Grécky zákon sa odchyľuje od súčasných trendov v Európe týkajúcich sa pracovného práva. V Poľsku napríklad zvažujú skrátenie pracovného týždňa a diskutujú o možnosti 35-hodinového týždňa alebo zavedení voľných piatkov.
Podľa údajov Eurostatu za rok 2022, ktoré boli zverejnené vlani v septembri, majú Holanďania najkratší pracovný čas v celej Európskej únii, a to v priemere 33,2 hodiny týždenne.
Naopak, v Českej republike pracujú ľudia priemerne 39,8 hodiny za týždeň. Priemerný týždenný pracovný čas v rámci celej EÚ je 37,5 hodiny.