Eva bola tri týždne v Afganistane: Cítila som sa ako p*d v miestnosti, mnohí muži so mnou ani neprehovorili

29. júna 2024 o 11:04

Ako žena nemohla vstúpiť do niektorých verejných objektov
Na každom rohu kontrolovali ozbrojení muži
Ženy nesmú cestovať od svojho domu viac ako 75 km

Travelistan

Ako žena nemohla vstúpiť do niektorých verejných objektov
Na každom rohu kontrolovali ozbrojení muži
Ženy nesmú cestovať od svojho domu viac ako 75 km

Eva sa so svojím priateľom Martinom, ktorý je spoluautorom blogu Travelistan, vybrali do krajiny, kde Taliban prebral moc. Tri týždne strávili poznávaním Afganistanu a zažili množstvo pozitívnych, ale aj negatívnych vecí.

Afganistan je poznačený takmer štyrmi desaťročiami vojny, cestovanie po krajine je úplne iné ako robiť roadtrip po Európe

Evy sme sa v rozhovore pýtali, ako ju vnímali ľudia v krajine, keďže vynikala od miestnych žien, či pociťovala zákazy aj ona a čo ju najviac zarazilo v islamskej krajine.

Ako vnímala Eva kultúru a ľudí v Afganistane?
Ako sa k nej správali muži v krajine?
Prečo nemohla prehovoriť s niektorými mužmi?
Čo mala v krajine ako žena zakázané?

Prečo si sa rozhodla navštíviť Afganistan? Čo ťa k tomu viedlo?

Keď som sa prvýkrát pripravovala na cestu do susedných krajín Afganistanu, krajín na pomedzí strednej a južnej Ázie, nemala som žiadne konkrétne očakávania. Bola to pre mňa absolútna neznáma, a tak nejako som ich hodila do jedného vreca, že to bude asi niečo v štýle tety so zlatými zubami, semiš, divoká príroda a nátura ľudí. O to intenzívnejšie som potom prežívala všetky tie nuansy a nádhery tohto regiónu. Keď som prechádzala cez Pamir Highway v Tadžikistane a mali sme pritom výhľad na drsnú afganskú prírodu a malebné hlinené dedinky na opačnej strane rieky, bolo mi jasné, že si to tu raz prídem pozrieť a že to bude pre mňa absolútna exotika.

Ako si navnímala kultúru v Afganistane? Akí sú tam ľudia?

Ťažko sa to dáva do nejakej všeobecnej frázy. Afganistan je veľká a rôznorodá krajina. Na jednej strane tam stretnete bradatých „strejdov“ s turbanmi na hlave z militantnej skupiny, ktorí majú tie najkonzervatívnejšie pohľady na život. Ale žijú tam aj napríklad takí, ako boli naši fixeri, ktorí chcú žiť slobodnejšie, radi si pustia hudbu (čo je v Afganistane zakázané), chcú, aby ich dcéry mali možnosť študovať a nesúhlasia so súčasnou politikou. Až na 1 – 2 prípady mladíkov, ktorí nám ukázali middle finger (prostredník), sme mali veľmi príjemnú skúsenosť s miestnymi ľuďmi. Prešla som už stovku krajín a neviem sa ubrániť pocitu, že v konečnom dôsledku majú ľudia všade na svete tie isté potreby a túžby. Chcú byť ľúbení, rešpektovaní a pokiaľ sa dá, najedení. Nemala som pocit, že by sa tomu Afganistan nejako špeciálne vymykal.

Kľúč k dlhovekosti: Stačí 75 minút cvičenia týždenne, aby si bol vo forme. Musíš však splniť jednu podmienku

Naštudovala si si pred odletom tamojšiu kultúru a ich zvyky?

Úprimne, ja som v tomto pred-cestovnom študovaní také trochu trdlo. Viac-menej bedekre pred cestou odignorujem. Ale ono to vždy potom na mňa príde, keď už som na mieste, a keď mám pred sebou momentky alebo reakcie ľudí, ktorým nerozumiem. Vtedy sa mi v hlave zapnú všetky kontrolky, spustí sa zvedavosť a potreba rozumieť: Prečo krajina vyzerá tak, ako vyzerá? Prečo sa ľudia správajú, ako sa správajú? Prečo veci ne/fungujú takým či onakým spôsobom? A tak sa pustím do hlbšieho študovania politických a spoločenských súvislostí. Musím ale priznať, že históriu mi väčšinou napokon zhrnie môj frajer Navrátil, ktorý to vie podať pútavejšie ako Lonely Planet.

Počas všetkých ciest sa mi zatiaľ osvedčilo mať eyes wide open (oči otvorené dokorán) a nenechať sa oklamať malým zábleskom reality, ale ponoriť sa hlbšie a snažiť sa veci vnímať v súvislostiach. Napríklad nevidieť len na prvý pohľad otravné až agresívne deti žobrajúce na ulici, ale vnímať aj to, že keby neboli priebojné a, hold, aj trochu agresívne, tak ich život na ulici už dávno zlomí. Prípadne vnímať to, prečo je na ulici toľko sirôt, čo to znamená pre krajinu z pohľadu budúcnosti a podobne.